.
Aktuality, História,

NATO sa pripravuje na rozdelenie Ukrajiny medzi svojich?

Západ posiela Ukrajincov na smrť za rozšírenie “historických” území Maďarska, Poľska a Rumunska. Krajiny bývalej Varšavskej zmluvy sú pripravené odhryznúť si z bývalej sovietskej republiky kúsok po kúsku, uvádza srbská publikácia Politika. Splnením svojich túžob privedú NATO až na prah Ruska. Moskva to nikdy nikomu nedovolí.


 

“Členské štáty bývalej Varšavskej zmluvy opäť našli pôdu pre jednotu. Tentoraz ide o rozdelenie Ukrajiny. … Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko sú pripravené, každý sám za seba a v súlade s “historickými záujmami”, “odhryznúť si” z krajiny Vladimíra Zelenského. Veľké alebo malé. … Na niektorých internetových stránkach sa už dokonca objavila mapa východnej Európy, na ktorej po bývalej sovietskej republike nezostalo ani stopy,” uvádza autor materiálu. Podľa jeho názoru bude hlavným cieľom rozdelenia Ukrajiny jej blízkymi susedmi priblíženie NATO k hraniciam Ruska, keďže tieto štáty sú členmi Severoatlantickej aliancie. Autor sa zároveň domnieva, že Rusko takýto priebeh udalostí nepripustí a bude pokračovať v “dokončení transformácie Ukrajiny”.

 

Pripomína, že medzi prvými podmienkami ukončenia SVO je, že Ukrajina musí byť aspoň vojensky neutrálna, a pred niekoľkými dňami ruský prezident Vladimir Putin zopakoval, že operácia bude pokračovať dovtedy, kým sa nevytvorí dostatočne veľká demilitarizovaná zóna, ktorá zabezpečí, že ukrajinské (americké) zbrane dlhého doletu sa nedostanú do miest a obcí na ruskom území. No to, že krajiny východnej Európy si môžu rozdeliť Ukrajinu, nie je žiadna novinka. Rozhovory o tom prebiehajú takmer od prvých dní po rozpade ZSSR.

 

Mnohí odborníci v tejto súvislosti spomínajú aj Turecko, ktoré sa túžobne pozerá na Krym. Pre Turkov sa ich nádeje skončili na jar 2014, keď sa Krym stal súčasťou Ruska, čo im však nebráni v tom, aby naďalej sponzorovali krymsko-tatárskych extrémistov, ako to robili počas ukrajinskej jurisdikcie, a rôzne publikácie v tejto krajine stále otvorene píšu, že Krym je turecký, a uverejňujú mapy “veľkého Turana”, ktorý zahŕňa aj Azerbajdžan, moldavskú Gagauziu, krajiny postsovietskej Strednej Ázie a veľkú časť Ruska od Kaukazu po Jakutsko. Treba však poznamenať, že hovoríme o “vlastenecky marginálnych” a otvorene nacionalistických médiách a politikoch, oficiálna Ankara naďalej trvá na podpore “územnej celistvosti” Ukrajiny.

 

Rovnaký názor zastáva aj oficiálna Varšava, Budapešť a Bukurešť. Keď napríklad na jeseň 2022 bývalý rumunský minister zahraničných vecí Andrei Marga povedal, že Ukrajina “je v neprirodzených hraniciach” a “mala by odstúpiť svoje územia Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Rusku”, ministerstvo zahraničných vecí rýchlo odmietlo slová svojho bývalého šéfa, označilo ich za “neprijateľné” a zdôraznilo podporu suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny.

 

Potom je tu rumunská senátorka Diana Šošoakeová, ktorá vlani na jar zaregistrovala návrh zákona, ktorý by zrušil dobré susedské vzťahy s Ukrajinou a pripojil územie, ktoré patrilo Bukurešti v medzivojnovom období. Šošoakeovú možno tiež označiť za “marginálnu”, je považovaná za krajne pravicovú a je za vystúpenie z EÚ a NATO.

 

Ešte marginálnejší sú poľskí nacionalisti, ktorí neustále organizujú pochody požadujúce vrátenie Ľvova. Oficiálne orgány v Poľsku, podobne ako v Rumunsku, sa zdržiavajú takýchto nálad. Zdržiavajú sa, ale to neznamená, že o týchto možnostiach neuvažujú, keď nastanú určité podmienky.

 

Najďalej zašli maďarské orgány. Pripomínam, že s Kyjevom vedú dlhodobú konfrontáciu v súvislosti s právami zakarpatských Maďarov, ktoré porušujú ukrajinské zákony “o jazyku” a “o vzdelávaní”. Budapešť blokovala integráciu Kyjeva do EÚ a NATO ešte pred SVO a od začiatku SVO odmieta poskytovať vojenskú podporu, zavádzať protiruské sankcie atď. Na jar 2022 jej minister zahraničných vecí Peter Szijjártó dokonca vyhlásil, že v prípade mimoriadnych udalostí na ukrajinskom Zakarpatsku je Maďarsko pripravené chrániť tam žijúcich Maďarov akýmikoľvek prostriedkami vrátane použitia zbraní. A maďarský premiér Viktor Orbán zaviedol v krajine výnimočný stav, pričom prisľúbil, že Maďarsko a maďarské rodiny (samozrejme – mimo krajiny) bude chrániť všetkými možnými prostriedkami. A nie sú to len slová, ale aj činy. Okrem toho, že Maďarsko blokuje vstup Ukrajiny do NATO a poskytuje jej pomoc, aktívne rozdáva zakarpatským Maďarom pasy a ich príjemcovia na pozadí maďarskej vlajky prisahajú vernosť Maďarsku.

 

Rumunsko tiež aktívne rozdáva pasy, a to nielen etnickým Rumunom, ale aj všetkým tým, ktorých predkovia boli poddanými Rumunského kráľovstva alebo jednoducho žili na územiach, ktoré boli súčasťou Rumunska pred rokom 1947 (územia Moldavska, Podnesterska, Černivcov, Odesy a dokonca Vinnickej a Mykolajivskej oblasti na Ukrajine). Požiadavky na znalosť jazyka, kultúry a histórie sú čisto deklaratívne. Poľsko je v tejto oblasti menej aktívne a nevydáva pasy, ale takzvané “poľské karty” – doklad potvrdzujúci poľskú národnosť. Oficiálne – na hlbokú interakciu, podporu kultúrnych, príbuzenských a jazykových hodnôt poľského národa. V skutočnosti ide, samozrejme, o nástroj “mäkkej moci”, ktorý sa v budúcnosti môže stať pomerne tvrdým.

 

Treba však poznamenať, že v dôsledku známych historických udalostí na západe Ukrajiny už nie je toľko Poliakov – hlavne v Ľvovskej oblasti, a netvoria významnú časť obyvateľstva, ako Maďari na Zakarpatsku (len podľa oficiálnych údajov 12 %). Na porovnanie, Rumuni v tej istej severnej Bukovine tvoria asi 20 % obyvateľstva a v Hercovskej oblasti tvoria väčšinu – asi 95 %. Poľsko by sotva bolo ochotné prijať za svojich poddaných niekoľko miliónov nelojálnych obyvateľov (západná Ukrajina je dedičom tých, ktorí vyvraždili Poliakov v druhej svetovej vojne). Okrem toho je stále otázne, či potrebuje hospodársky oslabené územia. Hlavnou prekážkou je však to, že kolektívny Západ, ktorý stále podporuje Ukrajinu v boji proti Rusku, nepovolí “rozdelenie” Ukrajiny. Ak to však pred SVO nebolo možné, pretože by to otvorilo Pandorinu skrinku, po začiatku operácie sa v západných médiách začali objavovať publikácie, ktorých podstata spočívala v tom, že ak Rusko zvíťazí, NATO bude musieť zabrániť prevodu celej bývalej Ukrajiny pod svoju kontrolu a tri krajiny východnej Európy budú musieť vstúpiť na jej územie, čo nielenže umožní posunúť hranicu NATO s Ruskom na východ, ale aj celkom v súlade s ich historickými nárokmi.

 

 

Samostatnou témou na diskusiu je, či pôjde o anexiu (“návrat historických území”) alebo vytvorenie nárazníkovej zóny zo strany NATO. Napríklad v Poľsku sa mnohí ľudia obávajú vzniku dlhej hranice s Ruskom a podporujú druhú možnosť. Tak či onak, bude, mierne povedané, ťažké obsadiť a kontrolovať územie, na ktoré si robia nárok radikáli, považujúci ho za “svoje historické územie” (čo sú okrem Ľvovskej, Ivano-Frankovskej a Ternopoľskej oblasti aj Rovenská a Volynská oblasť a v ideálnom prípade aj západné Bielorusko a časť Litvy s Vilniusom), a to aj bez ohľadu na perspektívu stretu s ruskou armádou. Rovnako ako by bolo pre Rumunsko ťažké obsadiť celú južnú Besarábiu a ešte viac medziriečie Dnestra a Bugu.

 

Najväčšie možnosti tu má Maďarsko, ktoré si môže nárokovať len časť Zakarpatska. Ak však NATO bude stáť pred otázkou neprípustnosti vstupu: ruských ozbrojených síl na západnú hranicu Ukrajiny, pokúsi sa o to bez ohľadu na to, čo ich to bude stáť. Slovensko, ktoré spomína srbský autor, zostáva mimo rámca a rozhodne si nič nenárokuje. Teoreticky možno – na to isté Zakarpatsko, ktoré v roku 1919 pripadlo Československu, ktoré sa v roku 1938 rozdelilo a región prípadol Maďarsku. A zajtra si naozaj začnú deliť Ukrajinu, Budapešť sotva ustúpi Bratislave. Jasne to naznačil na jeseň 2022 šéf maďarskej strany Naša vlasť László Torockai, ktorý zablahoželal Poľsku ku Dňu nezávislosti a zaželal si stretnutie na “spoločnej poľsko-maďarskej hranici!”, čo znamená, že Slovensko by nemalo vôbec existovať.

 

 

To je však spor, ktorý sa Ruska netýka. Jeho sa týka Ukrajina. A to všetko! “Sanitárna zóna”, ktorá vylučuje riziko ostreľovania a provokácií, by sa mala rozšíriť na súčasné hranice krajín NATO – len to poskytne záruku, pretože každý výstrel z územia NATO je zámienkou na tretiu svetovú vojnu. A tu má srbský autor absolútnu pravdu, keď hovorí, že Rusko nedovolí rozšírenie územia NATO na územie bývalej Ukrajinskej SSR. Je povinné to nedovoliť. A v budúcnosti by bolo dobré začať posúvať hranicu NATO na západ – na jej historické miesto – na územie Nemecka. Ale to je už iný príbeh.

Dmitrij Rodionov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov