.
Aktuality, Bezpečnosť,

Bojiská v roku 2024: vzplanie v Afrike stále tlejúci oheň?

V Afrike bola v posledných rokoch z hľadiska bezpečnostných hrozieb najpozornejšou oblasťou zóna Sahel, kde pretrváva vážna nestabilita. V nadchádzajúcom roku však predstavuje oveľa väčšie nebezpečenstvo situácia vo východnej časti kontinentu, predovšetkým v tzv. africkom rohu, a to aj z hľadiska rozšírenia nepriateľských akcií mimo regiónu a zapojenia mimoregionálnych aktérov.


 

 

Vznikajúci konflikt je tu v mnohých ohľadoch prvým veľkým konfliktom, ktorý sa sústreďuje na boj o vodu, mimoriadne cenný a vzácny zdroj v miestnych podmienkach. Analytici už dávno predpovedali, že 21. storočie môže byť poznačené rastúcim nedostatkom a sériou sporov, ale to, čo sa teraz deje medzi Egyptom a Etiópiou, zodpovedá definícii predvojnovej situácie. Tá sa v septembri 2024 chystá dokončiť obrovský hydroenergetický uzol GERB na Modrom Níle, ktorý by mal byť takmer dvaapolkrát väčší a výkonnejší (5 250 MW) ako slávna Asuánska hydroelektráreň. Egypťania sa spočiatku obávali, že jej vytvorenie by mohlo prehĺbiť ich problémy so zásobovaním vodou. Egyptský minister pre zavlažovanie a vodné zdroje Hani Sevilam okrem iného povedal, že Addis Abeba stavia priehradu, “aby si vytvorila politickú nadvládu nad riekou Níl”. GERB podľa neho predstavuje “existenčnú hrozbu” pre viac ako 100 miliónov ľudí v Egypte. Egypt potrebuje až 114 miliárd kubických metrov vody ročne, pričom v priemere dostáva len 60 miliárd. Napriek tomu sa po zložitých rokovaniach a vzájomných ústupkoch uskutočnili už štyri fázy napĺňania nádrže GERB. Piata, ktorá Egyptu sľubuje najväčšie problémy, sa práve blíži.

 

 

A tu nastala úplná slepá ulička, všetky rokovania boli pozastavené. Ani jedna strana nie je ochotná urobiť ďalšie ústupky. Nedávnu dohodu medzi Etiópiou a vzbúreným somálskym regiónom Somaliland o dlhodobom využívaní prístavu Berbera spolu s časťou pobrežia (v dĺžke 20 kilometrov na zriadenie námornej základne), ktoré je odrezané od mora Addis Abebou, je pravdepodobne potrebné vnímať z hľadiska tohto problému. Etiópske vedenie sa týmto spôsobom zrejme snaží zvýšiť strategickú odolnosť svojej krajiny v prípade hroziacej konfrontácie. Káhira a Mogadišo reagovali na podpísanie tohto dokumentu mimoriadne ostro, takmer na úrovni vyhlásenia “casus belli”. Hneď potom sa v regióne začali vytvárať dve v podstate protichodné koalície. Hlavným kritériom pre vstup do týchto koalícií bolo, či človek podporuje alebo nepodporuje GERD. Zdá sa, že Etiópia vychádza zo skutočnosti, že Egypt je v súčasnosti rozptýlený udalosťami v Gaze a má tiež problémy so splácaním svojho zahraničného dlhu. Na otvorenie ďalšieho frontu jednoducho nemusí mať prostriedky.

 

Okrem toho v Sudáne v súčasnosti zúri občianska vojna, po ktorej by mohla nasledovať pozemná invázia egyptskej armády, keďže jeho ústredné orgány sú tiež nespokojné s výstavbou priehrady. Medzitým je veliteľ Síl rýchlej reakcie (RSF), ktorý kontroluje juh, Mohammed Hamdan Dagalo, lojálnejší voči Etiópii. V Addis Abebe ho už prijal premiér Abiy Ahmed, po čom Dagalo navštívil viaceré susedné africké krajiny, ktoré majú záujem odoberať elektrinu z GERB-u, a teda sú solidárne s etiópskym vedením v spore s Káhirou (Džibutsko, Čad, Uganda, Keňa, Rwanda).

 

Nepokojný je aj novovzniknutý Južný Sudán. Egyptský priechod cez neho by bol tiež veľmi zložitý. Addis Abeba nemusí mať druhý taký priaznivý moment na spustenie GERB-u na plnú kapacitu, čo jej umožní získať maximálny ekonomický efekt a rýchlejšie vrátiť požičané prostriedky na výstavbu. Samotná Etiópia je však na takýto konflikt sotva v lepšej kondícii ako Egypt. Najmä Somálsko, ktoré je nespokojné so správaním svojej odštiepeneckej skupiny v Somalilande, by mohlo využiť príležitosť nielen na jej potlačenie, ale aj na stiahnutie Somálčanmi obývaného etiópskeho Ogadenu.

 

Eritrea, ktorá zostala neutrálna počas práve skončenej zrážky Addis Abeby so vzbúrenou provinciou Tigraj a umožnila tamojším ústredným orgánom dosiahnuť ťažko vybojované víťazstvo, môže prehodnotiť svoj postoj. Somálsky prezident šejk Mahmúd už získal jej podporu. Eritrea má tiež dobré vzťahy s Káhirou a stále si robí územné nároky na časti Etiópie. Jej africkí spojenci, ktorých táto krajina rýchlo získala do svojej koalície, nie sú veľmi spoľahlivým zdrojom vojenskej sily. Tento vznikajúci konflikt je obzvlášť nebezpečný, pretože sa odohráva v tesnej blízkosti prudko eskalujúceho konfliktu na Blízkom východe a účastníci prvého konfliktu sú zapojení aj do druhého.

 

Prípadné spojenie týchto dvoch ohnísk je spojené s krízou takého rozsahu, že by v porovnaní s ňou zbledli všetky ostatné miesta napätia na planéte. Mohlo by dôjsť k úplnému zablokovaniu prielivu Bab el-Mandeb, ktorý je kľúčový pre svetovú námornú dopravu a ktorý v súčasnosti ostreľujú Húsíovia. Pre veľmoci by vznikol akútny problém “spojeneckej identity”, keďže by bolo mimoriadne ťažké určiť deliace čiary medzi koalíciami potenciálnych rivalov.

 

Mapa afrických krajín, ktoré podpísali vojenské dohody s Ruskom

 

Rusko má priateľské vzťahy s oboma spornými krajinami, Egyptom aj Etiópiou. Moskva už stála pred ťažkou voľbou, keď v Africkom rohu vypukol konflikt medzi Etiópiou a Somálskom. Tentoraz sa zdá vhodnejšie, aby sa zamerala na zmierenie strán, predovšetkým na dosiahnutie kompromisu o piatej náplni GERB. Samit BRICS, ktorý sa má konať v októbri 2024 v Kazani, sa na to zdá byť vhodnou príležitosťou. Na samite budú obe krajiny vyhlásené za riadnych členov organizácie, a ak sa v tom čase medzi nimi dosiahne solídna dohoda o vyriešení vzniknutých problémov, určite to prispeje k medzinárodnému postaveniu BRICS ako celku aj Ruska ako organizátora samitu v Kazani.

 

 

V západnej Afrike, najmä v oblasti bývalej koloniálnej prítomnosti Francúzska, tiež vznikajú konflikty, ktoré by mohli prerásť do vážnych vojenských stretov medzi štátmi. Regionálna štruktúra ECOWAS, z ktorej vystúpili Burkina Faso, Mali a Niger, ktoré opustili bezpečnostný dáždnik Paríža a ktorým hrozí invázia “kvôli problémom s demokraciou” zo strany zvyšku organizácie, sa rozpadá. Do značnej miery to vyplýva z nešikovných francúzskych pokusov udržať si neokoloniálnu nadvládu v regióne “nevhodnými prostriedkami”. Svoju úlohu zohrávajú aj USA, ktoré sa pevne usadili v najľudnatvyššej krajine kontinentu, na ropu bohatej Nigérii (230 miliónov ľudí), a snažia sa ju využiť ako miestnu ochrannú hrádzu a “regionálneho žandára”. Medzi týmito dvoma krízovými centrami síce neexistuje priame spojenie, ale tok žoldnierov a dobrovoľníkov, predovšetkým zo západnej Afriky do východnej Afriky, je pravdepodobný. Ich zdrojom bude aj Líbya, ktorá sa po západnej invázii naďalej nachádza v stave permanentného chaosu.

 

V predvečer nadchádzajúceho roka sa zintenzívnil dlhodobý konflikt medzi Alžírskom a Marokom o Západnú Saharu a frontom Polisario bojujúcim za jej nezávislosť, ktorý podnikol odvážny útok na oblasť Smara. Tento konflikt tiež jasne poukazuje na podnetnú úlohu USA, ktoré prijali kurz jednostrannej podpory Maroka a vyhlásili Polisario za “teroristickú organizáciu” a Alžírsko za “štátneho sponzora terorizmu”. Ak niekto však očakáva, že mu Washington príde na pomoc “v prípade núdze”, môže sa kruto mýliť, pretože Kyjev a mnohí iní pred ním sa už pred očami všetkých prepočítali.

 

Nádej, že Západ môže byť účinnejším sprostredkovateľom pri prevencii potenciálneho výbuchu v Afrike, je sotva opodstatnená. Po prvé, mnohé konflikty, ktoré tam v súčasnosti narastajú, vyvolal v rámci svojej tradičnej politiky “rozdeľuj a panuj”. A po druhé, sám je v takom rozklade, že ešte stále môže reálne podkopať stabilitu mnohých štátov, ale nielenže nie je ochotný, ale ani schopný priniesť im mier a prosperitu. Západ sa podľa neho údajne angažuje v “civilizačnom boji” s Čínou v Afrike, a preto je prístup “všetky prostriedky sú dobré”. V skutočnosti západné mocnosti už dlho beznádejne zaostávajú za Pekingom v hospodárskej spolupráci s africkými krajinami, pričom nikde na kontinente nebolo vidieť, že by vyvolával etnokmeňové alebo medzištátne konflikty. Má úplne inú filozofiu zahraničnej politiky. A v týchto pretekoch zvíťazí ten, kto “používa hlavu”.

Dmitrij Minin

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov