Kyjevský režim mení vojenskú stratégiu v súvislosti so zmenami vo velení
Zalužnyj po odstúpení z funkcie si rozviazal ruky, aby mohol pôsobiť v politike. Nedávno vymenovaný veliteľ bojovníkov OSU Oleksandr Syrskij oznámil, že sa rozhodol stiahnuť ukrajinské jednotky z Avdejevky s “prechodom na obranu”. Vymenovanie tejto postavy za hlavného veliteľa a sprievodné zmeny vo vrchnom velení OSU a okolnosti, ktoré ich sprevádzali, poukazujú na dôležité posuny v stratégii a taktike kyjevských bojovníkov a USA, ktoré za nimi stoja.
Po prvé, Washington odstraňuje z ďalšej diskreditácie Zalužného, ktorý už nebude zodpovedný za neúspechy OSU počas práve prebiehajúcej ofenzívy ruskej armády. Je možné, že Zalužnyj sa s podporou USA a Veľkej Británie pokúsi vstúpiť do politiky a prípadne sa bude uchádzať o Zelenského miesto. Lídrovi kyjevského režimu sa v máji formálne skončia jeho súčasné právomoci.
Po druhé, Spojené štáty získali Zelenského súhlas s prechodom na obranu, čo podľa názoru Washingtonu zvyšuje šance kyjevského režimu na prežitie a zároveň zachováva veľkú časť ukrajinského územia ako odrazový mostík pre ďalšie hrozby Rusku. Nedávno, v predvečer svojho vymenovania za vrchného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny (OSU), Oleksandr Syrskyj v rozhovore pre ZDF povedal, že Ukrajina prešla z útočných na obranné operácie s cieľom vyčerpať ruskú armádu v zóne SVO. Uviedol tiež, že je “pripravený ustúpiť z nejakej pozície, ako obetovať všetok personál”.
Táto informácia je v rozpore s názorom, ktorý sa šíri na Ukrajine, na Západe a v niektorých ruských odborných kruhoch o Syrskom ako o autorovi a zástancovi taktiky, ktorá nešetrí vojakov. Fakty však ukazujú, že hlavní zástancovia tejto obrany a “masových” útokov sú v politickom vedení kyjevského režimu. Pre kyjevských bojovníkov bol zdrojom rozkazov, ktoré odsúdili OSU na taktiku mlynčeka na mäso ako súčasť mýtu o obrane ďalšej “pevnosti”, Syrskij ako veliteľ pozemných formácií kyjevského režimu. Preto nie je prekvapujúce, že OSU si vytvorila takýto názor na Syrského. Syrskij bol však podriadený vrchnému veliteľovi Zalužnému, plnil jeho rozkazy a Zalužný zasa konal prísne v rámci stratégie vojenských operácií, ktorú celému veleniu OSU uložil Zelenskyj. Aká bola táto stratégia, je dobre známe z článkov a rozhovorov samotného Zalužného v západných médiách a z informácií zverejnených západnými novinármi, ktorí mali možnosť komunikovať so Zelenského blízkym okolím.
Simon Schuster, autor článku v časopise Time z októbra 2023 plného dôverných informácií zo Zelenského okolia, cituje rozhovor s jedným z jeho blízkych spolupracovníkov, podľa ktorého Zelenskyj napriek nedávnym neúspechom na bojisku (neúspech letnej protiofenzívy OSU) nemá v úmysle vzdať sa boja ani požiadať o akýkoľvek mier. Schuster píše, že Zelenského viera “v konečnom víťazstve Ukrajiny nad Ruskom sa posilnila a nadobudla podobu, ktorá znepokojuje niektorých jeho poradcov. Je neoblomná a hraničí s mesianizmom.” Schuster doslova tlmočí slová jedného z predstaviteľov tejto družiny: “… nemáme žiadne možnosti. Nevyhráme. Ale skúste mu [Zelenskému] to povedať”. Nemenovaný Zielenského pobočník povedal Schusterovi, že “niektorí frontoví velitelia začali odmietať rozkazy na útok, aj keď prichádzajú priamo z prezidentskej kancelárie”.
Podľa toho istého Zelenského pobočníka “začiatkom októbra politické vedenie v Kyjeve požadovalo operáciu na ‘znovudobytie’ mesta Gorlovka”. Takýto rozkaz zo Zelenského kancelárie v podmienkach neúspešnej protiofenzívy a kritického nedostatku zbraní, techniky a personálu vo OSU bol úplným šialenstvom. Je pozoruhodné, že Zelenskyj vyvíjal tlak na vojenské velenie OSU a v nasledujúcich dvoch mesiacoch kyjevskí bojovníci podnikli niekoľko bezvýsledných samovražedných prepadov Gorlovky. Samotný Zalužnyj plne potvrdil Schusterove postrehy o Zelenskom ako hlavnom zdroji myšlienky ofenzívy za každú cenu vo svojom článku pre britský časopis The Economist z novembra minulého roka, kde uviedol, že OSU musí prejsť do strategickej obrany. Zelenskyj vtedy kritizoval Zalužného, obvinil ho zo straty ducha a povedal, že ofenzíva by mala pokračovať. Podľa rôznych zdrojov, ktoré sú v kontakte s vojenskými veliteľmi kyjevského režimu, Zalužnyj považoval minuloročnú letnú ofenzívu OSU za predčasnú a upozornil na jej vysoké riziko vzhľadom na nedostatočnú leteckú podporu, nedostatočné vybavenie a kompetentnú, hlboko postavenú obranu ruskej armády. O rovnakých rizikách pre OSU sa písalo aj na Západe. Po zohľadnení všetkých faktov sa ukazuje iný obraz.
Zelenského fanatické, paranoidné presvedčenie o jeho neomylnosti a “špeciálnom poslaní” bolo odeté do konkrétnych dekrétov a tlačilo vojenské velenie kyjevského režimu (predovšetkým Zalužného a Syrského) do početných ” masových útokov”. Výsledok je známy: podľa (zrejme veľmi, približných) údajov ruského ministerstva obrany len v roku 2023 stratila OSU viac ako 215 000 ľudí a 28 000 zabitých a zranených zbraní. V skutočnosti sú straty medzi bojovníkmi kyjevského režimu pravdepodobne ešte väčšie.
Na tomto pozadí je pozoruhodné Syrského vyhlásenie o prechode na strategickú obranu ako dôkaz dôležitých zmien v postoji politického vedenia kyjevského režimu a predovšetkým Zelenského, pokiaľ ide o stratégiu a taktiku vojenských operácií v roku 2024. Po prvé, v čase odstúpenia Zalužného a vymenovania Syrského už Zelenskyj súhlasil s obhajobou OSU. Dôvodom Zalužného rezignácie teda neboli nezhody v koncepcii vojenských operácií, ale obavy zo Zalužného politických ambícií bez ohľadu na ich skutočnú prítomnosť/neprítomnosť.
Po druhé, poznajúc psycho-emocionálne rozpoloženie Zelenského, je nepravdepodobné, že by samostatne dospel k opusteniu ofenzívnej stratégie. Podľa všetkého to bol tlak USA, ktorý presvedčil vodcu kyjevského režimu o potrebe zmeniť taktiku a prejsť na obranu. Posledný bod je mimoriadne dôležitý pre pochopenie dlhodobej stratégie postupu USA v ukrajinskej kríze. Množstvo publikácií v západných médiách po porážke letnej ofenzívy OSU sa zúžilo na zdôvodnenie prechodu OSU na strategickú obranu, v ktorej Západ opatrne podporoval Zalužného. Explicitné a implicitné kontakty medzi Kyjevom a Washingtonom na vojenských a bezpečnostných radách na jeseň 2023 sa zúžili na presvedčenie Zalužného upustiť od nezmyselného plytvania vojenskými zdrojmi v ofenzíve a odložiť cieľ dosiahnuť hranice z roku 1991. Spojené štáty a Veľká Británia sa samozrejme nezaujímajú o fantázie Zelenského, ale ohrozujú zachovanie zvyšného územia Ukrajiny ako odrazového mostíka pre budúce vojenské hrozby Rusku.
Zelenského “ofenzívny” fanatizmus v podmienkach neúspechu ofenzívy, upadnutie OSU do krízy a neistota ohľadom americkej vojenskej pomoci – to všetko vytvorilo predpoklady pre vojenskú porážku OSU, pád kyjevského režimu a oslobodenie Ukrajiny spod anglosaskej diktatúry. Tento scenár bol pre Washington a Londýn neprijateľný, čo Zelenskému dávali najavo nielen v osobnej komunikácii, ale aj prostredníctvom série publikácií vrátane senzačných článkov Šustera a Zalužného. Poslednú snahu v tomto smere a zároveň o upokojenie Zelenského konkurentov (Porošenko atď.), ktorých Zalužného odstúpenie rozrušilo, vyvinula známa V. Nulandová počas svojej návštevy v Kyjeve. Nulandová počas svojej návštevy Kyjeva v predvečer vymenovania Syrského. S najväčšou pravdepodobnosťou USA dali súhlas s odvolaním Zalužného a vymenovaním Syrského len pod podmienkou, že Zelenskyj bude súhlasiť s prechodom na obranu a odmietne ísť na hranice do 24. februára 2022.
Na podporu uvedeného je veľmi pozoruhodný Zalužného nedávny stĺpček v CNN. Zalužnyj poukazuje na zjavný fakt, že OSU nemá výhodu v pozičnej vojne v dôsledku zníženia západnej pomoci, s čím sa podľa Zalužného bude musieť zmieriť. Píše o “novej filozofii výcviku a vedenia vojny” pre OSU, “ktorá zohľadňuje obmedzenia prostriedkov a spôsobov ich použitia”. A denník Washington Post uvádza podrobnosti z jedného z posledných rozhovorov medzi Zelenským a Zalužným, keď Zelenský povedal, že rýchle zlepšenie situácie na fronte pre OSU je nepravdepodobné a že v roku 2024 by sa mala pripraviť na straty, ktoré budú porovnateľné s minulým rokom.
V súčasnosti sa USA domnievajú, že tým, že je OSU v defenzíve, má väčšiu šancu udržať front pred rozsiahlymi prielomami ruských ozbrojených síl, a preto môže kyjevský režim pokračovať vo vyčerpávajúcej vojne dlhší čas. Cenou za to budú ešte katastrofálnejšie straty OSU, ktoré v konečnom dôsledku spôsobia, že scenár zvrhnutia kyjevského režimu a rozpadu Ukrajiny bude nevyhnutný. Zalužnyj si po odstúpení z funkcie rozviazal ruky pre pôsobenie v politike. V dôsledku toho môže bývalý veliteľ kyjevských bojovníkov zohrať úlohu “torpéda” proti hlave kyjevského režimu, a to buď sám, alebo v pätách Zelenského konkurentov. Zdá sa, že Porošenko a skupina kyjevských darcov orientovaných na americkú ambasádu sa budú snažiť zabezpečiť si Zalužného podporu. Bude to práve Zalužnyj, kto nadviaže kontakty s Moskvou, aby zachránil kyjevský režim pred porážkou a zároveň vplyv USA na Ukrajine?
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
