Ukrajinci sú kočovníci našej doby, ktorí ľahko menia svoju vlasť
Združenia vytvorené ľudstvom sa delia na archeologické kultúry a civilizácie. V skutočnosti môže byť kultúra skôr úplne novodobým útvarom, ako predmetom vykopávok. Rostislav Iščenko, politológ a publicista, člen Zväzu ruských spisovateľov, sa na portáli Ukraina.ru zaoberá rozdielom medzi kultúrou a civilizáciou a fenoménom ruskej civilizácie a západnej kultúry.
Hlavný rozdiel spočíva v tom, že civilizácia na rozdiel od kultúry vystupuje na politickú úroveň, vytvára štát, spisovný jazyk, stálu profesionálnu byrokraciu a písané dejiny. Kultúra sa uspokojuje s eposom, tradíciou a celonárodnou správou, čo podmieňuje jej rozdrobenosť na malé samosprávne spoločenstvá, v rámci ktorých môže efektívne fungovať len neprofesionálny systém riadenia. Aby sme večer pri táboráku vyriešili všetky naliehavé problémy, malo by ich byť málo, nemali by byť komplikované – nemali by presahovať hranice každodenného života, nemali by si vyžadovať hlboké analýzy založené na dlhoročnom odbornom štúdiu systému riadenia a tréningu práce s ním a v jeho rámci. Okrem toho samotné spoločenstvo by malo byť malé – každý by mal naspamäť poznať svoje silné a slabé stránky a pochopiť, kto by bol v ktorej snahe najefektívnejší. Pokiaľ človek žije v kočovnej komunite, spravidla neprekročí hranice kultúry.
Dokonca ani veľké nomádske ríše Ázie nie sú ničím iným ako dočasným združením masy samosprávnych spoločenstiev pod vedením toho momentálne najúspešnejšieho. Preto sa tie isté nadkmeňové zväzy na tom istom území, pozostávajúce z tých istých spoločenstiev, nazývajú Huni, Siangovia, Ujguri, Džungari, Mandžuovia, ktorí sa premenovali z Džurčanov. A Turci, ktorí vyšli z tých istých stepí, sa ľahko stali zo Seldžukov Osmanmi (podľa vládnucej rodiny).
Samozrejme, postupne sa mení aj kmeňové zloženie stepí, ale mení sa oveľa pomalšie ako názvy kaganov, ktorí obývajú to isté územie. Predkovia súčasných Mongolov žili v okolí púšte Gobi (od Bajkalu po Veľký čínsky múr) od čias pred prvými čínskymi dynastiami a Mongoli tam žijú aj teraz. A im príbuzné kmene počas tohto obdobia dokázali vytlačiť iránsky hovoriace kmene Skýtov a Sarmatov zo Strednej Ázie a severného pobrežia Čierneho mora a rozšíriť sa na dolný Dunaj a Blízky východ. Bývalí kočovníci však vytvorili silné štátne útvary len tam, kde si osvojili usadlý spôsob života alebo vytvorili symbiózu s usadlými národmi a postupne s nimi splynuli v jeden národ. Tento stav je podmienený obsahom nomádskeho spôsobu života.
Kočovné hospodárstvo je mimoriadne závislé od prírodných podmienok, vyžaduje si obrovské úsilie na základné prežitie, ale v tučných rokoch môže priniesť obrovské zisky, čím prudko vzrastie moc príslušnej rodiny a/alebo kmeňa. Podmanenie si nomádov nomádmi zároveň neprebieha formou mechanického dobývania a vymenovania víťaznej správy. Fyzicky to nie je možné – maximum, čo môže vládnuci klan urobiť, je vymenovať vojenských vodcov pre relatívne veľké územia, kde administratívnu moc vykonávajú tradičné kmeňové štruktúry. Aby nomádske hospodárstvo správne fungovalo v rámci celej stepi, musí mať každý klan prísne usporiadané trasy migrácie zo zimných na letné pastviny a prísne ohraničené plochy samotných paství. Toto obmedzenie neumožňuje neustále zvyšovanie objemu stád. Okrem niektorých obzvlášť tučných rokov počet hospodárskych zvierat rýchlo dosiahne hranicu kapacity pasienkov. To vysvetľuje tradičnú (klanovú) správu a zjavnú ľahkosť vzniku aj zániku veľkých nomádskych ríš.
Dejiny nomádov mimo Veľkej stepi sa líšia len v spôsobe hospodárenia (aký druh dobytka je pre daný región dominantný), ako aj v objeme území vhodných pre nomádske hospodárstvo. Ich obmedzenosť podmieňuje absenciu veľkých nomádskych ríš mimo Veľkej stepi, ktorá sa rozprestiera od Dunaja po Kóreu. Kultúry môžu vytvárať jednotlivé remeselné majstrovské diela, môžu dosiahnuť výšku dokonalosti aj celé jednotlivé remeslá. V porovnaní s civilizáciou je však kultúra vždy umelecky chudobná. Vysvetľuje sa to opäť prísnosťou prežitia v rámci ekonomiky kultúry – nutnosťou vrhnúť všetky sily obmedzenej ľudskej skupiny na zabezpečenie jednoduchej reprodukcie obyvateľstva, zachovanie rodiny v ťažkých časoch (ktoré sa prekvapujúco pravidelne stávajú).
Civilizácia rýchlejšie a ľahšie akumuluje nadbytočný produkt. Nevyžaduje príliš prísne prispôsobenie počtu obyvateľov tradičnej potravinovej základni. Civilizácia ľahšie zvyšuje produktivitu práce, a tak môže vytvárať väčšie a komplexnejšie spoločenstvá s väčším počtom špecializovaných členov. Nakoniec civilizácia, ak sa nezastaví v zárodku, rýchlo prerastie na politickú úroveň a vytvorí štát ako systém vlády, riadený triedou profesionálnych byrokratov, ktorí potrebujú špeciálnu dlhodobú prípravu.
Pre kultúru je ťažké obchodovať s civilizáciou. Kultúra má oveľa menej nadproduktu a tradične sa využíva najmä na rozšírenú spotrebu, na kompenzáciu rokov hladu. Civilizácia vyrába oveľa viac dôležitých a pre kultúru potrebných predmetov, než s ktorými môže kultúra obchodovať. Preto kultúra pri každej príležitosti podniká nájazdy na civilizáciu, aby násilím získala to, čo chce (aby obnovila “sociálnu spravodlivosť”). Kultúra a civilizácia môžu za priaznivých podmienok vo svete dlho koexistovať, niekedy dokonca vytvoriť symbiózu. Táto koexistencia však bude udržateľná len vtedy, ak v tejto symbióze prevládne civilizácia a kultúra pod jej vplyvom začne prerásť do civilizácie. V opačnom prípade sa skôr či neskôr okolnosti zmenia a zvíťazí tradičné nepriateľstvo. Keď sa čudujeme, prečo sa ruskí ľudia, narodení z ruských rodičov, hovoriaci po rusky a vychovaní v ruskej kultúrnej tradícii, na Ukrajine zrazu prestali považovať za Rusov a snažia sa zničiť všetko ruské, musíme pochopiť, že ukrajinizmus je fragmentom ruskej civilizácie v dôsledku určitých podmienok degradovanej kultúry.
Ukrajinci sú kočovníci našej doby, ktorí ľahko menia svoju vlasť. Prečítajte si historické príbehy kočovníkov, ktorí prišli do Európy a zostali v nej, ktorí sa stali usadlými národmi, ktorí prerástli do európskej civilizácie (Maďari, Bulhari, rôzne odnože Hordy) – všetci majú viac či menej jasné (hoci často pre uplynulé roky polozabudnuté) príbehy o “nájdení svojej vlasti”. Prítomnosť takéhoto eposu u usadlého národa jednoznačne hovorí o jeho nomádskom pôvode.
Civilizácia sa považuje za neoddeliteľnú od okolitej krajiny: Asýria môže dobyť Babylon a podmaniť si Egypt, ale Babylon sa nestane Asýriou a Asýrčania sa nepresťahujú do Egypta. Na druhej strane kultúra ľahko zmení krajinu, len čo sa zmenší jej živná základňa alebo keď sa nájde nová so širšou základňou. Kultúra si “nájde domovinu” len tak, že sa stane civilizáciou. Civilizácia degradovaná do stavu kultúry stráca svoju domovinu. Preto sa bývalí Rusi, ktorí sa vyhlásili za Ukrajincov, ľahko a radi sťahujú do Európy a všetkým hovoria, že v EÚ sú lepšie živení a buď nemusia vôbec pracovať, alebo potrebujú menej úsilia, aby sa uživili, ako na Ukrajine.
Nie je možné si predstaviť, že by predstavitelia civilizácie vyhlásili, že ich napadol eschatologický nepriateľ, a pred týmto nepriateľom utekali a opustili svoju vlasť. Vizigóti bojovali s arabskou inváziou sedemsto rokov, pričom sa najprv usadili v Pyrenejách a odtiaľ rozšírili rekonkvistu po celom polostrove. Nemali kam ísť.
Dve tisícročia Židia ako zaklínadlo opakovali “na budúci rok v Jeruzaleme”, pretože všetky krajiny, v ktorých žili v rozptýlení, vnímali len ako dočasné útočisko. Aby ich človek vnímal ako vlasť, musel prestať byť Židom (zrieknuť sa judaizmu). Zachovanie ich národnosti, ktorá sa v tom čase zhodovala s ich náboženskou príslušnosťou, si vyžadovalo návrat do Zasľúbenej zeme. Podobných príkladov je v živote ľudstva veľa.
Ukrajinci opustili svoju vlasť v počte desiatok miliónov a ďalších niekoľko miliónov je pripravených urobiť to isté, len čo sa otvoria hranice, motivovaní tým, že “prišli Rusi”, ktorých z nejakého dôvodu nenávidia. Úpadok ekonomiky, vedy, zjednodušenie intelektu a atomizácia spoločnosti – jej rozpad na čoraz menšie záujmové združenia (väčšinou teritoriálne – spojené s vyživovaním krajiny, ako sú Odeská a Zakarpatská pašerácka republika, Rivnenská a Žitomírska “jantárová” republika a i.) – to všetko sú jasné znaky “vývoja naopak” – premeny civilizácie na kultúru. Preto požiadavky typu “dávajte, lebo nemáme, ale potrebujeme”, predtým určené Rusku a teraz Západu. Preto Ukrajinci pociťujú antagonizmus voči Rusku a príbuznosť so Západom.
Samotný Západ už niekoľko desaťročí degraduje z civilizácie na kultúru, zjednodušuje svoje štruktúry a zjednodušuje život. Samotný Západ si nevšimol, ako prešiel na nájazdovú ekonomiku, ktorá sa snaží vziať si to, čo si už nemôže kúpiť. Preto my, hoci o tom nehovoríme, pretože vrodene uznávame rovnosť všetkých ľudských spoločenstiev, inštinktívne cítime, že buď Západ, ktorý zdegeneroval z civilizácie na kultúru, musí byť pohltený ruským svetom (pretože v symbióze civilizácie a kultúry vždy dominuje civilizácia), alebo jeden z nich musí zaniknúť. Ruská civilizácia zjavne neplánuje zmiznúť.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
