Budúca základňa: Ruská bojová fregata po prvýkrát vstúpila do Port Sudánu. Video
Sudán, 2.marec 2021 (AM) – Ruská vojnová loď fregata Admirál Grigorovič vstúpila do sudánskeho prístavu, kde Moskva plánuje vybudovať námornú základňu na pobreží Červeného mora. Je to prvá ruská vojnová loď, ktorá vstúpila do Port Sudánu, uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na vyhlásenie ruskej flotily. Námorníci doplnia potrebné zásoby a odpočívajú po tom, čo sa zúčastnili mnohonárodného námorného cvičenia AMAN-2021 v Arabskom mori, ktoré sa uskutočnilo medzi 12. a 14. februárom.
Ruský prezident Vladimir Putin v novembri nariadil vytvoriť v africkom Sudáne technickú základňu pre námorníctvo. Dokument s jeho nariadením bol publikovaný na oficiálnej stránke právnych informácií Ruska. Predseda ruskej vlády Michail Mišustin schválil návrh dohody a nariadil, aby bola dohoda predložená hlave štátu na podpis
“Prijať návrh vlády Ruskej federácie o podpísaní dohody medzi Ruskou federáciou a Republikou Sudán o vytvorení materiálno-technickej základne na zabezpečenie námornej flotily Ruskej federácie na území Republiky Sudán,” stojí v dokumente.
Podpísať dohodu za Ruskú federáciu dostalo za úlohu ruské ministerstvo obrany. Dokument bol vytváraný spoločne so sudánskou stranou, ďalej v spolupráci s ruským ministerstvom obrany a ministerstvom zahraničia. Maximálny počet personálu nebude podľa dohody prevyšovať 300 ľudí, v rovnakom čase sa na základni nebudú môcť nachádzať viac ako 4 lode. Činnosť objektu bude prevádzkovaná silami a prostriedkami ruskej strany.
Vzhľadom na strategický význam, ktorý môže mať africký roh, Rusko už nejaký čas uvažovalo o zriadení námornej základne v Džibuti, ako má Francúzsko, USA, alebo dokonca Čína, a mať tak prístup do Červeného mora. Tento projekt sa však nemohol uskutočniť kvôli odmietnutiu džibutských úradov, takže Rusi musel nájsť záložné riešenie.
O Somálsku sa tiež uvažovalo v súvislosti s otvorením veľkej Tureckej vojenskej základne neďaleko letiska v Mogadišo, na brehu Indického oceánu. Rusi však mierili bližšie k Džibuti, do oblasti Zeïlah, lebo sa nachádzala v Somalilande, čo je štát v rozpore so Somálskou ústrednou mocou. Tento projekt sa však zastavil.
Ruský záujem sa preto presunul do Sudánu, krajiny s ktorou má Kremeľ už dlhoročné vojenské väzby. Väzby, ktoré nespochybnil ani odchod prezidenta Omara el-Bechira, ktorého dobré vzťahy s Kremľom mu umožnili využívať podporu súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner tvárou v tvár protestom, proti ktorým vtedy čelil.
V máji 2019, mesiac po odchode el-Bechira po viac ako 29 rokoch z výkonnej moci, Moskva a Kartúm podpísali dve nové vojenské dohody, ktorých cieľom bolo zdieľanie skúseností týkajúcich sa Mierových operácii OSN a druhé na posilnenie spolupráce v oblasti námorníctva, najmä pri pátraní a záchranných misiách na mori.
Tretia dohoda bude čoskoro uzavretá. Podľa ruských orgánov sa v skutočnosti hovorí o vytvorení bodu podpory pre ruské námorníctvo v Port Sudan. Podľa textu, ktorý zverejnila ruská vláda, by malo ísť o vybudovanie logistického centra na pôde, ktorú Chartúm ochotne odstúpil Rusom výmenou za bezplatnú pomoc sudánskemu námorníctvu pre vojenské misie ako sú pátracia a záchranná činnosť, alebo protisabotážna kontrola.
Rusi tam budú môcť pristaviť až 4 svoje lode vrátane lodí s jadrovým pohonom ako je napríklad krížnik Peter Veľký, prípadne jadrovú ponorku. S tým súvisí aj pobyt 300 námorníkov na území Sudánu. Rusi podľa tejto dohody môžu dovážať a vyvážať prostredníctvom sudánskych prístavov a letísk všetky zbrane, strelivo a vybavenie potrebné na prevádzku tejto základne, ako aj na vykonávanie úloh zverených vojnovým lodiam. Pohyb ruského vojenského materiálu v Sudáne nebude podliehať žiadnym daniam.
V predmetnej dohode sa navyše uvádza, že ruské lode prichádzajúce do prístavu Sudán budú nedotknuteľné a že budú mať imunitu pred inšpekciami. Nakoniec text hovorí o tom, že inštalácia tohto bodu má obranný charakter, nie je namierená proti inej krajine a spĺňa ciele zachovania mieru a stability v regióne.
Podľa správy Nemeckej diplomacie Rusko zvážilo otvorenie šiestich vojenských základní v Afrike
Na rozdiel od Sovietskeho zväzu, formovaných ideologických, ekonomických a vojenských väzieb s niekoľkými africkými krajinami počas studenej vojny, Rusko až donedávna stratilo záujem o Afriku. Jeho návrat na tento kontinent sa prejavil najmä v silnom zapojení sa do Stredoafrickej republiky, dodávkach zbraní, vysielaní „civilných vojenských inštruktorov“ [na použitie výrazu ruská diplomacia] a rozvoji stratégie vplyvu, najmä prostredníctvom šírenia článkov kritizujúcich prítomnosť Francúzska v tejto krajine prostredníctvom internetu.
Do centra pozornosti Francúzskeho Ministerstva zahraničných vecí a Inštitútu strategického výskumu Vojenskej školy IRSEM sa dostávajú do pozornosti Ruské médiá, ktoré šíria v týchto francúzsky hovoriacej časti Afriky protikoloniálnu propagandu namierenú proti Francúzskej prítomnosti v týchto krajinách, bývalých kolóniách Francúzska. Ide hlavne o už známe RT (Russia Today a Sputnik), ktoré si získavajú veľkú popularitu ako v celom svete, tak aj na Africkom kontinente.
V októbri 2019 usporiadalo Rusko svoj prvý summit v Soči „Rusko / Afrika“. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia 50 afrických štátov. Rusko sa týmito krokmi pokúša o návrat vplyvu na Africký kontinent pričom netreba zabudnúť, že Africké štáty predstavujú v OSN veľmi veľký hlasovací blok. Ruský návrat do Afriky je tiež podporený zvýšeným dopytom po ich zbraniach zo strany Afrických štátov.
Aj Nemecké ministerstvo zahraničných vecí vydalo dokument s názvom: “Nové ambície Ruska v Afrkie”. Píše sa v ňom, že Rusi zvažujú otvorenie niekoľkých vojenských základní na Africkom kontinente. Ide hlavne o štáty: – Egypt – Eritrea – Madagaskar – Stredoafrická republika – Sudán. Ešte môžeme pripomenúť, že Ruská súkromná armáda WAGNER je už podľa všetkého na územiach niektorých z týchto štátov.
Súkromná spoločnosť WAGNER má dobrý vzťah s Kremľom a jej hlavný predstaviteľ Evgenij Prigožin dostal prezývku Putinov kuchár, lebo tiež dodáva stravu pre Ruskú armádu. Nad týmito praktikami sa netreba čudovať. Američania majú tiež svoje súkromné armády, ktoré bežne používajú na rôznych miestach. Ich misie môžu mať ten najrôznejší charakter a vlády relatívne rady používajú tieto súkromné armády tam, kde by mohla byť napríklad prítomnosť oficiálnej štátnej armády problematická vzhľadom na politické podmienky.
V roku 2016 ruské noviny Izvestia informovali o pláne na prenájom leteckej základne Sidi Barrani [nachádza sa len 80 km od líbyjskej hranice]. V novinách sa vtedy písalo:
„Rokovania o účasti Ruska na obnove egyptských vojenských stredísk na pobreží Stredozemného mora v blízkosti Sidi Barraniho prebiehajú úspešne. V prípade dohody medzi oboma stranami by základňa mohla začať fungovať už v roku 2019. Káhira je pripravená akceptovať prítomnosť Moskvy na vyriešenie prioritných geopolitických problémov, ktoré tiež zodpovedajú záujmom egyptskej strany“.
Základňa je skutočne funkčná … A už v roku 2017 tu bola hlásená prítomnosť ruských „špeciálnych síl“ a „bezpilotných lietadiel“. Moskva a Káhira to však popreli vyhlásením, že „V Sidi Barrani nie sú žiadne jednotky špeciálnych síl Ruska“. Žeby už vtedy išlo o členov skupiny WAGNER? Rusko a Egypt v tom istom roku podpísali memorandum o porozumení, podľa ktorého môžu letecké sily jedného z nich využívať letecké základne druhého štátu. A naopak. A to za predpokladu, že na to bude aspoň 5 dní vopred druhá strana upozornená.
Ruská vojenská prítomnosť je viditeľná v Stredoafrickej republike prostredníctvom WAGNER-a. Sudán a Mozambik budú ďalšími cieľmi, kde by malo ísť o podporu pri boji s džihádistami hlavne v provincii Cabo Delgado kde sa súčasne nachádzajú rozľahlé plynové polia. Eritrea môže byť pre Rusov zaujímavá pre jej geografickú blízkosť k prieplavu Bab el-Mandeb v Džibuti, kde ako vieme majú už svoje základne Francúzsko, Čína, Japonsko a USA.
Za povšimnutie stojí aj fakt, že Moskva vyvíja v posledných týždňoch zvýšenú iniciatívu pre zvýšenie svojho vplyvu aj na Madagskare. Robí tak prostredníctvom financovania lokálnych politických strán.
Madakaskar je dôležitou námornou križovatkou a okrem iného aj križovatkou rôznych podmorských káblov a čo sa týka nerastného bohatstva, nájdeme tu nikel, kobalt a urán. Američania majú svoju strategickú základňu Diego Garcia necelých 3000 km od Madagaskaru.
Putinova popularita medzi africkými vodcami dosahuje svoje maximum
Kremeľ uvažoval o návrate do Afriky v polovici dvadsiatych rokov. Potom sa uskutočnilo Putinovo prvé turné po regióne. Prezident navštívil Alžírsko, Líbyu, Egypt, Nigériu, Namíbiu a Angolu. V decembri 2011 sa v hlavnom meste Etiópie – Addis Abebe uskutočnilo prvé rusko-africké obchodné fórum.
“Vidíme niekoľko západných štátov, ktoré sa uchyľujú k tlaku, zastrašovaniu a vydieraniu vlád suverénnych afrických krajín. Pomocou podobných metód sa snažia získať späť stratený vplyv a dominantné postavenie v bývalých kolóniách. Naším cieľom je obhajovať spoločné ekonomické záujmy s africkými partnermi,” uviedol ruský vodca. Putin sa dotkol aj dôvodov reštrukturalizácie dlhov vzniknutých v sovietskej ére.
„Rusko odpísalo sovietsky dlh voči africkým krajinám v hodnote 20 miliárd dolárov. Bol to nielen akt štedrosti, ale aj prejav pragmatizmu. Mnoho afrických štátov nedokázalo zaplatiť úroky z týchto pôžičiek. “vysvetlil prezident. Putin zdôraznil, že všetky pôžičky pre Afriku sa teraz poskytujú za trhových podmienok. Takéto vzájomne prospešné partnerstvo navyše už prináša dobré výsledky.
Afrika, v ktorej žije vyše miliarda ľudí, je bohatá na ložiská diamantov, zlata a ropy. USA, Čína a Európa už mnoho rokov súťažia o právo na rozvoj týchto prírodných zdrojov. Afrika sa však dostáva do svetových správ, pokiaľ ide o epidémie, vojny alebo hospodárske krízy. Jediným pozitívnym vnímaním pevniny v posledných rokoch sa stalo odvetvie cestovného ruchu. Existuje však veľa predsudkov: choroby, nekontrolovaný zločin, divoké zvieratá, nezvyčajná kultúrna morálka miestnych obyvateľov.
Predchádzanie extrémistickým hrozbám je dôležitým, ale nie jediným stimulom pre kontakty medzi ruskými a africkými bezpečnostnými úradníkmi. Nelegálna migrácia, pašovanie a obchodovanie s drogami sú v Afrike problémovými oblasťami, v ktorých sa vždy vyžaduje dopyt po Moskve.
„Tradície našej vojensko-technickej spolupráce majú hlboké korene. Vznikli v prvých fázach formovania afrických štátov a zohrávali úlohu v boji za nezávislosť národov kontinentu. Dohody zahŕňajú dodávky „širokého spektra výzbroje“ na kontinent, výcvik vojakov a údržbu vojenského materiálu. Samozrejme, časť zbraní sa prevádza bezplatne. Je to však bežná prax, ktorú nasledujú všetky vedúce krajiny sveta,” zdôraznil Putin.
Karol Jerguš
