Apokalypsa dnes, zajtra, vždy
Aktuality, História,

Prichádza svet, ktorý sa nečakal. Čo pre planétu znamená koniec pokroku

Douglas North, brilantný ekonóm a odborník na hospodárske dejiny, raz povedal, že “ak by staroveký Grék prišiel do Európy v polovici 18. storočia, všetko by mu bolo známe okrem strelných zbraní, ale ak by prišiel v polovici 19. storočia, bol by to cudzí svet. A nie náhodou pomenoval 50. roky 19. storočia, pretože od 80. rokov 19. storočia sa začal exponenciálny rast, ktorý sa teraz končí.


 

Od neolitickej revolúcie, vzniku poľnohospodárskej ekonomiky (napríklad v Anglicku od roku 1300 do roku 1800), bolo tempo rastu produktivity a vôbec tempo hospodárskeho rastu 0,2 – 0,4%. Potom prišla prvá priemyselná revolúcia v rokoch 1780 – 1830, tempo rastu 2 %. Druhá priemyselná revolúcia v rokoch 1870 – 1900. – 2,3%. A potom to všetko išlo dole. A teraz odborníci predpovedajú na rok 2030 – opäť 0,4 %, ak vylúčime verejné služby a obchod. A na obdobie po roku 2030 – rovnakých 0,2, ako bolo pred rokom 1750. Inými slovami, svet exponentov sa nadobro končí. A do hry vstupuje svet asymptot. “Medzi rokmi 1913 a 1963 je rozdiel neuveriteľný – v rýchlosti, technológii, celom technickom prostredí človeka, a áno, aj v jeho obraze. Medzi rokmi 1963 a 2013 je rozdiel v podstate zanedbateľný. Lietadlá sú si už podobné a autá neprešli veľkými zmenami. A dokonca ani oblečenie ľudí sa veľmi nezmenilo.

 

V skutočnosti sa svet od konca 80. rokov minulého storočia obrátil k hedonizmu, špekulatívnym umelým finančným nástrojom a sebeckému konzumu, na rozdiel od predchádzajúcej éry, ktorá uprednostňovala vedomosti a súťaženie s vedomosťami a technológiami. A dokonca aj ITpriemysel, ktorý je v súčasnosti jedným z hlavných motorov rozvoja, vynakladá nie menej ako 4/5 svojho možného potenciálu na konzum, jednorazovosť, vedomé odľudštenie softvérových produktov a zhoršenie stavu domácich spotrebičov – v prísnom súlade s prioritou zvyšovania súčasnej miery zisku.” Sergej Sigachov.

 

“Bola to iná éra – vysoká moderna. Keď si mnohí boli istí, že čoskoro vznikne nádherný nový svet s mestami v Arktíde, Antarktíde, na dne oceánu a vo vesmíre, kde budú žiť a tvorivo pracovať milióny silných mužov a nežných žien s nádhernými deťmi, vďaka ktorým bude svet bezpečný a krásny a veci krásne a trvácne.Ale už pred 60 – 70 rokmi niektorí americkí fantasy spisovatelia kreslili dystópie, kde sú veci takmer na jedno použitie, lebo je potrebné zabezpečiť nakladanie priemyslu s vysokou mierou zamestnanosti a spotreby, a ľudia sú voči sebe absolútne tolerantní, a preto by v spoločnosti nemal byť nikto, kto sa vyvyšuje nad ostatných svojimi nadradenými vlastnosťami, lebo to vyvoláva masovú nezdravú závisť a sociálne nepokoje.V 60. rokoch sa skončil klasický kapitalizmus (modernita) s obchodno-priemyselným systémom a kolonializmom, začala sa kríza spoločenského systému so ZSSR ako jeho odnožou k postkapitalizmu, začal sa rýchly prechod ku globálnej konzumnej spoločnosti a objavila sa technozákladňa na uzavretie expanzie navonok a presmerovanie NTR do spoločnosti s postupnou virtualizáciou života pre potešenie a nie pre efektívnu orientáciu na realitu”. Oleg Davydov.

 

Éra, na ktorú sme si všetci zvykli a predpokladali, že bude trvať večne, sa skončila. Večný pokrok. Je to éra, ktorá sa začala na konci 18. storočia a končí pred našimi očami. My – ľudia, ktorých mladosť prišla v 60. a 70. rokoch (najmä ľudia v mojom veku) – sme verili, že nás čaká len pokrok, len cesta nahor. A teraz sa ukazuje, že tých 200 – 250 rokov bol krátky okamih v cyklickom exponente vývoja. A ten sa skončil. A vlastne to dáva zmysel. Technická civilizácia nemôže existovať dlho. Mimochodom, k tomuto záveru svojho času dospeli odborníci, ktorí sa zaoberali na prvý pohľad exotickým problémom.

 

Koncom 60. a začiatkom 70. rokov sa v Sovietskom zväze v arménskom Byurakane pravidelne konali konferencie SETI – “problémy komunikácie s mimozemskými civilizáciami”. A diskusia, hlavný argument, sa týkal práve tohto. Sme vo vesmíre sami alebo nie? A sovietsky matematik a astronóm Šklovskij čisto matematicky dokázal, že vo vesmíre nemôžeme byť sami. A veľký poľský spisovateľ scifi a futurológ Stanislaw Lem povedal: “Nič také! Sme sami.” A vznikla otázka. Ak má Šklovskij pravdu, prečo k nám potom nikto neprichádza?

 

A potom sa vyvodil záver, ktorý sa mnohým zdal, najmä vtedy, v ére pokroku, čudný. Že technická civilizácia nemôže existovať dlhšie ako niekoľko storočí. Faktom je, že v súčasnosti, ak berieme svet ako celok, svet využíva 16 % energetického potenciálu planéty Zem. A viac zrejme nebude, pretože výdaj energie na energetické zdroje nemôže byť vyšší, ako je prípustné.

 

Existuje taký ukazovateľ ako EROEI – pomer získanej energie k spotrebovanej energii, energetická rentabilita. No svetová energetika prekonala svoj vrchol v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Teraz to ide všetko dolu vodou. Problém neriešia ani veterné turbíny, ani slnečná energia. A výroba energie bude čoraz drahšia. To znamená, že 16 – 20 % je zrejme samotná hranica. Inými slovami, ľudstvo vstupuje do obdobia, v ktorom sa budeme musieť vzdať mnohých svojich predstáv o fungovaní sveta a o tom, čo nás čaká v budúcnosti.

 

“Kyberpunk v 80. rokoch predpovedal ľudstvu pochmúrnu budúcnosť: morálny úpadok pod jarmom supertechnológie. Ale aj tie najskromnejšie a najrealistickejšie krajiny klasického kyberpunku zostávajú pre nás nesplniteľným snom. Ak by mal pokrok naplniť naše nádeje (alebo obavy), mali by sme už mať orbitálne mestá, plné biointerfakty, kyberimplantáty atď. Kde sú bezplatné dodávky energie pre celú zemeguľu? Kde sú armády klonov alebo aspoň chladničky zásobené klonovanými orgánmi na implantáciu? Kde je čo i len jeden omladený z 80 na 30 alebo vyliečený z choroby z ožiarenia? Prečo teda toľko ľudí verí v exponenciálny pokrok?” Daniel Božin

 

Iná otázka je, či tento nový postkapitalistický svet bude bio-technofašizmom, aký chcú Schwabovi páni. Alebo to bude niečo iné. V skutočnosti sa teraz odohráva boj o to, aký bude svet asymptoty. Pretože svet exponentov sa skončil. Myslím si, že sme vstúpili do obdobia, ktoré, ak nedôjde ku katastrofe, bude trvať najmenej sto rokov. Musíme sa pripraviť na život v takomto prostredí a na konanie vo veľmi vysokej neistote, pretože táto situácia bude trvať. Plížime sa do stavu, ktorý veľmi pripomína svet po rozpade Rímskej ríše a krízu stredovekej spoločnosti v štrnástom a pätnástom storočí. Jedinou úlohou, ktorá pred nami stojí, je naučiť sa žiť s krízou a plávať na jej vlnách ako surferi. To si vyžaduje vôľu a rozum. Vôľu, aby sme to dokázali, a rozum, aby sme vedeli, ako na to.

 

Veľký cudzinec. Ako sa Západ líši od zvyšku sveta

Jedným z uhlov pohľadu, v ktorom je jasne viditeľný rozkol medzi Západom a zvyškom sveta, je mimoriadne negatívny postoj k chaosu, nepripravenosti na neovládateľnosť a nepredvídateľnosť sveta. Tento postoj môžeme pozorovať doslova vo všetkých sférach života Západu: od geopolitiky až po rodinu, pričom v pozadí všetkého stojí psychohistorický fenomén, ktorý je jedinečný pre našu planétu a ktorý môžeme pre stručnosť označiť ako “spoločnosť zmluvy”. Zrodila sa pred tisícročiami v obchodných mestách východného Stredomoria a formovala tvár modernej západnej civilizácie: celý jej život i jej smrť. “Poriadok založený na pravidlách” je špičkou ľadovca – geopolitickým stelesnením zmluvnej spoločnosti.

 

Neustály vývoj ďalšej super  zbrane, ktorá navždy zabezpečí nadvládu, či už je to atómová bomba alebo umelá inteligencia, vnútorná nevyhnutnosť ovládnuť všetky dostupné i nedostupné páky vplyvu, expanzionistický stupeň posadnutosti, “konečné riešenia” všetkých otázok a ďalšie pokusy o dokončenie dejín sú na makroúrovni odrazom toho istého vnútorného stavu: podmienečne netolerantného fluida. V západnom firmvéri akoby chýbalo niečo, čo by umožňovalo vychádzať v ústrety zvratom osudu a reagovať na ne tak, ako vznikajú. Človek nevyhnutne potrebuje plán, projekt, zmluvu, architekta Boha a jeho stavebnú čatu v osobe tých najpovolanejších (svetovej elity). “Všetko plynie, všetko sa mení” – hovorí Východ, “my to napravíme” – odpovedá Západ.

 

“Ruská hlúposť je výsmechom racionality Západu, ktorý všetko meria kritériami; potrebné a nepotrebné, výhodné a nevýhodné, serióznosť a detinskosť, 0 a 1, áno a nie. Rus vypadáva zo všetkých definícií, ruská duša sa nedá spočítať podľa výpočtov. Vždy je príjemné vedieť, že z pohľadu buržoázneho Západu ruský človek zlyhal. Ukazuje to vášeň Európana pre kalkuláciu, pre projekt a dohodu, pre konečný zisk. To je Rusovi odporné”. Ruské nie.

 

Známa európska konformita, rituálnosť vzťahov, posadnutosť módou ako potrebou prispôsobiť sa danému spoločenskému štandardu a vážny diskomfort z vybočenia z tohto štandardu sú prejavmi tohto princípu na psychologickej úrovni. Nadmerná regulácia každodenného života, vysoká úroveň spoločenského poriadku, kult zákona a kultúra zrušenia sú prejavmi toho istého na makrosociálnej úrovni. Rodinné partnerstvá, svadobné sľuby, manželské zmluvy a výpočet “prínosu pre vzťah” stelesňujú ten istý princíp na mikrosociálnej úrovni. To všetko prispieva k atmosfére totálnej nedôvery, ktorá preniká liberálnou západnou spoločnosťou od elít až po najnižšie vrstvy. Tam, kde je dôvera, nie je potrebná dohoda; tam, kde je dohoda, nie je priestor pre dôveru.

 

“Postavy v amerických filmoch a televíznych seriáloch pravidelne opakujú “klamal si mi”: je to rovnako štandardná zápletka ako zamilovanosť alebo zločin; rovnako banálna fráza ako “milujem ťa”, “už nikdy viac” atď. V tej kvapke je vidieť more. Kritickosť lži, a nie činu alebo udalosti, ktorá ju vyvolala, zjavne odkazuje na zmluvu: máme do činenia so spoločnosťou, kde je zmluva sakralizovaná a kde je každý vzťah zmluvou. Blízke vzťahy sa uzatvárajú na základe zmluvy, z čoho vyplýva veľká citlivosť na samotný fakt lži. Okrem toho je táto zmluva často implicitná, uzatvára sa štandardne: keďže s niekým komunikujete, preberáte aj tieto záväzky. … Bolestná situácia je rovnaká: boj proti korupcii sa stáva národnou ideou tam, kde nie je priestor na zlepšenie; na miestach, kde je tento problém naliehavý, sa prijímajú osobitné zákony o zákaze otroctva atď. Bolestné frflanie na všetko, čo sa podobá na lož alebo čo možno nazvať lžou, je tiež zjavným znakom jej všadeprítomnosti, takmer totality, a preto treba byť neustále na pozore.”

 

Makroprocesy civilizačnej konfrontácie možno ľahko pozorovať na mikroúrovni ľudskej interakcie. Keď sa dôvera zo spoločnosti úplne vytratí, zanikne. Keď zmizne samotná možnosť budovania blízkych dôverných vzťahov, nepríjemný pocit z kontaktu s iným človekom nie je ničím kompenzovaný. Predtým v západnej spoločnosti, a to aj v rodinách, existovala aj akási zmluva – ale existovalo aj niečo iné, niečo mimo nej. Teraz zostávajú len interakcie v plne regulovanom prostredí. Inštitúcia rodiny ako taká sa tým teda skončila. Žiaľ, ruské rodiny v mnohom trpia rovnakým problémom – formalizácia vonkajšieho s nedostatkom hlbokého vnútorného často mení rodinu na operetu s namaľovanými rolami.

 

“Osamelosť a strach z osamelosti nie sú len rozšírené pocity, ale pevne zakorenené fakty našej doby, pevne zakorenené v životnej skúsenosti tekutej moderny; ale aj odpor ku všetkému, čo by mohlo byť radikálne účinnou vakcínou proti osamelosti alebo dokonca dočasným protijedom na jej neviditeľné toxíny: radikálny odpor k akýmkoľvek dlhodobým a najmä nešpecifickým vzájomným záväzkom, ktoré by mohli osamelosť radikálne prekonať. V atmosfére pominuteľnosti a dočasnosti nie je dôveryhodné žiadne dlhodobé plánovanie, aj keby sa zakladalo na (pre zdanie predpokladanej) zmluve o vzájomnom záväzku. Dlhodobosť rozširuje oblasť rizika, výrazne zvyšuje počet neznámych v každom výpočte zisku/straty a pravdepodobnosti úspechu alebo neúspechu. Keď je dôveryhodnosť akéhokoľvek vzťahu spochybnená a akékoľvek spojenectvo je zredukované na ad hoc status, siete, konfederácie a konšpirácie môžu len ťažko zahnať prízrak osamelosti. Toto strašidlo sa vznáša nad ľudskými spoločenstvami všetkých úrovní, od najvyššej po najnižšiu, a zbavuje dnes akékoľvek uspokojujúce medziľudské väzby, dokonca aj tie starostlivo budované z dlhodobej perspektívy.” Zygmunt Bauman

 

Keď sa človek narodí, jeho zmysel pre budúcu dôveru vo svet je úplne spätý s jeho matkou. To, do akej miery ho prijíma a miluje, aké silné je puto s ňou v detstve – sa premietne do toho, do akej miery bude dospelý človek prijímať a milovať svet a ľudí v ňom, ako aj do toho, do akej miery k nim bude milosrdný. Zároveň, z metafyzického hľadiska, s chaotickými, prúdiacimi, neusporiadanými energiami vo všetkých kultúrach ženská, existujúca v dynamickej rovnováhe s mužskou.

 

Dajme si otázku, prečo postava Božskej matky alebo Božskej manželky ako takej v západných náboženstvách a mentalite, ktorá na nej vyrástla, po tisícročia vlastne chýbala. Ako zmiznutie tejto postavy zmenilo Boha Otca na Boha Staviteľa a ako sa cítia ľudia s takýmto totálne disharmonickým nebom nad sebou – ako sa cíti priemerný západný človek. Ten istý pohľad nám umožní pochopiť aj to, prečo sa Západ nikdy nezastaví a prečo boj proti nemu prakticky nemá konca.

 

“Problémom neoliberalizmu ako obrazu ekonomiky, politiky a myslenia je jeho úplná nezlučiteľnosť s akoukoľvek ľudskou kultúrou. Vo všetkých kultúrach existuje pojem posvätného, ktorý nie je merateľný kritériom účelnosti alebo materiálneho zisku. Je vždy silnejšie a spoľahlivejšie ako deštruktívna mašinéria nazývaná západná civilizácia. Preto sa systém bojí roľníkov, pôvodných obyvateľov a akýchkoľvek prejavov ľudskej duchovnosti. Systém tomu úprimne nerozumie, a preto sa toho bojí. Vie, že ide o zväzujúce územie celého času a priestoru, na ktorom je akákoľvek manipulácia bezmocná.” Oleg Jasinski

Andrej Fursov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc 

 

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov