.
Aktuality, História,

Podvozok do neznáma: ako USA utiekli z Afganistanu a zanechali svojich priaznivcov v troskách

Spravodajská agenda sa mení tak rýchlo, že mnohí ľudia zabúdajú, čo sa stalo minulý týždeň, či dokonca včera. Toto je doba, v ktorej žijeme – desivá, ale zaujímavá. Na niektoré udalosti by sme však nemali zabúdať, mali rozhodujúci význam, dalo by sa povedať, že boli dokonca kľúčové. Pred dvoma rokmi, 31. júla, sa americká vojna v Afganistane skončila úplným víťazstvom Talibanu.


 

Porážka bola rýchla a útek potupný. Pokiaľ ide o to, čo sa stane v Afganistane po odchode Američanov a ich spojencov z NATO, všetci odborníci a analytici sa zhodli na jednom: vládnuci “demokratický” režim nevyhnutne padne, pretože stratil podporu amerických bajonetov. A odborníci sa líšili len v jednom – ako skoro sa to stane: mesiac, dva mesiace alebo rok po odchode Američanov. Všetci si ešte dobre pamätali, že po odchode ZSSR z Afganistanu sa vtedajší vládnuci režim dokázal udržať ešte niekoľko rokov. Žiadna z predpovedí sa však nenaplnila. Afganský režim padol, keď sa Američania práve začali pripravovať na odchod. Obrazne povedané, už im horela pôda pod nohami. Jednotky Talibanu rýchlo postupovali smerom k hlavnému mestu a nestretávali sa s nijakým odporom. Armáda “legálne zvolenej demokratickej” vlády sa jednoducho rozplynula v priestore a zanechala za sebou len americkú bojovú techniku vo výbornom stave a vo veľkom počte. A potom sa Taliban ocitol v samotnom Kábule.

 

Je smiešne, že prezident Biden len pár dní predtým povedal, že žiadny druhý Vietnam nebude a Američania odídu potichu a krásne. Pretože to dopadlo takmer rovnako strašidelne a škaredo. Bol to ten najobyčajnejší útek, ktorý bol spočiatku naozaj spontánny. Američania mali plán, ale ten nezahŕňal talibské hliadky v Kábule ani zátarasy okolo mestského letiska. Nakoniec sa ukázalo, že letisko bolo posledným bodom, kde sa tlačili nielen Američania a na smrť vystrašení spojenci z NATO, ale aj desaťtisíce Afgancov utekajúcich pred novými úradmi. Letisko bolo doslova preplnené kričiacimi, vrieskajúcimi a plačúcimi ľuďmi, ktorí sa nakoniec dostali na letisko a obliehali každé odlietajúce lietadlo. Ľudia sa šplhali po mostíkoch, držali sa obloženia a podvozku, liezli do gondol, a keď lietadlo vzlietlo, padali z neho na zem. Niektorí mali šťastie, že spadli naraz a zostali nažive, a niektorí spadli zo slušnej výšky a zrútili sa na zem. Niektorí našli po prílete zamrznutých a udusených v gondolách podvozkov. A to všetko bolo zachytené na fotografiách a videu a dostalo sa priamo na internet. A americké úrady to odmietli komentovať s tým, že o ničom nevedia.

 

Je zaujímavé extrapolovať tieto udalosti do súčasnosti, najmä z vojenského hľadiska. NATO teraz dodáva Ukrajine vojenské vybavenie a cvičí ukrajinských vojakov podľa svojich štandardov. Povestná “protiofenzíva” už ukázala, akú cenu má tento výcvik, ale obzvlášť príznačné je sebavedomie NATO a Američanov, ktorí po prehratej vojne v Afganistane so slabším protivníkom sú stále presvedčení o svojej taktickej, strategickej a technickej prevahe. Akoby pred dvoma rokmi neexistovali britské špeciálne jednotky, ktoré sa na kábulské letisko museli dostať v ženských šatách, akoby neexistovali zabudnuté a opustené jednotky z rôznych krajín NATO, ktoré uviazli v rôznych kútoch Afganistanu. Akoby neexistovala tá kolosálna hanba pre svet. A teraz by mali Američania poďakovať Talibanu, ktorý šľachetne umožnil Američanom odísť z Afganistanu, hoci mal všetky predpoklady na to, aby útočníkom na svoju krajinu pripravil skutočný krvavý kúpeľ. Afganskí povstalci majú zjavne viac vojenskej cti, ako sa vzdáva kadetom v Annapolise alebo West Pointe. Je škoda, že Američanom sa teraz málo pripomína hanba tých dní. Na veľmi reálny útek, na zradu tých, ktorí im verili, na mužov padajúcich z lietadiel na zem ako zrelé ovocie zo stromov. Táto hanba by mala byť skutočnou stigmou na tele USA. A ďalšiu stigmu si určite dá ruský vojak, keď zvíťazí na Ukrajine. A to je nevyhnutné.

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov