Aké sú špecifiká súčasnej vojny Hamasu s Izraelom. Kyjev má vplyvného konkurenta
Hnutie Hamas, ktoré ovláda pásmo Gazy a ktoré USA klasifikujú ako teroristickú organizáciu, 7. októbra oznámilo, že začalo rozsiahlu operáciu proti Izraelu nazvanú ” Povodeň Al-Aksá”. Velenie skupiny ako dôvod uviedlo “pomstu za znesvätenie mešity Al-Aksá v Jeruzaleme Izraelom”. Vedenie organizácie Islamský džihád tiež uviedlo, že na operácii sa zúčastňujú ich bojovníci.
Akciu Hamasu podporil aj afganský Taliban, ktorý vyhlásil, že “ak nám moslimské krajiny susediace s Izraelom udelia právo prechodu, dobyjeme Jeruzalem”. Muhammad Deif, šéf militantného krídla Hamasu, brigád al-Kassám, uviedol, že Izraelu bola vyhlásená vojna, a vyzval arabské krajiny, aby podporili Palestínčanov. Šéf vojenského krídla Hamasu tiež uviedol, že na Izrael bolo vypálených viac ako 5 000 rakiet, a vyzval všetkých Palestínčanov, aby sa chopili zbraní.
Za cieľ operácie označil vytvorenie štátu Palestína a vyslovil nasledujúcu výzvu moslimom: “Je čas, aby sa všetky arabské a islamské sily zjednotili a vyhnali okupantov zo svätých miest a našej zeme. Začnite ofenzívu proti Palestíne a nedovoľte, aby vás hranice alebo obmedzenia pripravili o účasť na oslobodení mešity al-Aksá.” Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zasa vo videoposolstve uviedol, že jeho krajina je “vo vojnovom stave”. Rabíni vyzvali Izraelčanov, aby prerušili šabat, zapli si telefóny a vyzbrojili sa. Izraelské úrady tiež vyzvali všetkých občanov, aby sa spojili s cieľom “vyhrať vojnu” a aby sa aktívne prihlásili do dobrovoľníckych jednotiek sebaobrany. Minister obrany Yoav Gallant povedal, že “Hamas urobil vážnu chybu, keď začal vojnu proti štátu Izrael; vojaci IDF (Izraelských obranných síl) už bojujú proti nepriateľovi na všetkých miestach infiltrácie”.
Na celom území Izraela bol vyhlásený výnimočný stav. Úrady a ministerstvo obrany krajiny vyhlásili hromadný odvod a mobilizáciu záložníkov. Izrael otvoril prístup do zbrojníc pre civilistov, aby si mohli vziať ručné zbrane a zabezpečiť si vlastnú bezpečnosť. Izraelská armáda nazvala operáciu proti invázii militantov z Hamasu “Železné meče”. Izraelská vláda vyslala vojenské lietadlá na odvetné údery v pásme Gazy (kde sa v dôsledku týchto udalostí začali ľudové oslavy a sviatočné pochody). Vzdušné sily IDF zároveň prešli na bomby a rakety vzduch-zem, aby zasiahli bunkre Hamasu a Hizballáhu, čo spôsobilo ťažké civilné obete v pásme Gazy.
Podľa Rádia Sloboda bola reakcia svetového spoločenstva po útoku Hamasu na Izrael rozdelená takto: západní lídri vyjadrili solidaritu s Izraelom, Irán a Sýria podporili Palestínčanov a Hamas – s priaznivým postojom niektorých arabských monarchií v Perzskom zálive. Katar uviedol, že za pokračujúcu eskaláciu násilia je zodpovedný len Izrael, a vyzval obe strany, aby “zachovali zdržanlivosť. Podľa ománskeho ministerstva zahraničných vecí je “pokračujúca eskalácia dôsledkom pokračujúcej izraelskej okupácie palestínskych území a pokračujúcich útokov”. Saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí tiež uviedlo, že za eskaláciu konfliktu je zodpovedný výlučne Izrael. Egyptskí vyjednávači oznámili Izraelu, že v prípade pozemnej operácie v pásme Gazy vstúpi do vojny libanonský Hizballáh. Podpora Iránu operácii Al-Aksá, ktorú začali palestínski radikáli a Hamas na izraelskom území, bola oznámená generálom Rahímom Safavím, poradcom iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího. Podľa jeho informácií bude Irán podporovať Palestínu až do “jej oslobodenia”. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Kanaání zasa zablahoželal “palestínskemu ľudu a všetkým skupinám odporu k dnešnej operácii”.
Izraelský prezident Jicchak Herzog obvinil z útoku Hamasu Irán. Niektorí komentátori spolu s ním interpretujú dianie v Izraeli ako pomstu Iránu za Karabach. Podľa ich informácií asýrski bojovníci sponzorovaní nadáciou R. Vardanyana, ktorí odišli z Karabachu do Iránu a odtiaľ sa presunuli do pásma Gazy, bojujú v radoch Hamasu. Uvádzajú sa aj paralely s vojnou súdneho dňa a zaznievajú informácie o tom, že Teherán pripravuje mimoriadnu Bezpečnostnú radu kvôli vysokému riziku použitia taktických jadrových zbraní IDF proti Iránu.
V tejto súvislosti sa uvádza, že súčasné boje v Izraeli vypukli pri príležitosti 50. výročia začiatku vojny súdneho dňa, ktorá bola najťažším vojenským stretom Izraela s arabskými krajinami od vojny za nezávislosť. Vojna súdneho dňa sa tiež začala 6. októbra 1973 prekvapivým útokom arabskej koalície na izraelské pozície (Egypt začal ofenzívu na Sinajskom polostrove kontrolovanom izraelskými silami a Sýria na Golandských výšinách). Mnohí historici a izraelskí novinári poznamenávajú, že v tom momente sa Izrael priblížil k možnosti použitia jadrových zbraní najbližšie vo svojej histórii. (Uviedli to aj priami účastníci týchto udalostí. Napríklad asistent ministra Arnan Azaryahu, ktorý sa zúčastňoval na vojenských stretnutiach izraelského vedenia, uviedol, že o perspektíve použitia jadrových zbraní hovoril v tých dňoch náčelník generálneho štábu izraelskej armády David Elazar).
Pokiaľ ide o postoj k tomu, čo sa deje na Západe, nie je taký jednoznačný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Zatiaľ čo Británia, Francúzsko a ďalšie krajiny EÚ deklarovali podporu Izraelu a NATO odsúdilo útoky Hamasu, eskalácia na Blízkom východe naplno odhalila intenzitu rozporov medzi Washingtonom a Jeruzalemom. Zatiaľ čo americký veľvyslanec v Izraeli okamžite podporil Tel Aviv v začatých bojoch, nie všetci vo Washingtone sú takí kategorickí. Napríklad americký Senát nedávno prisľúbil, že zablokuje všetky dohody prezidenta Bidena, ak nezaručí štátnosť Palestínčanov a ochranu práv Arabov. Demokratická strana, ako poznamenávajú odborníci, je tiež dlhodobo veľmi chladná voči Izraelu. Prvýkrát sa stalo, že väčšina demokratov podporuje palestínskych Arabov viac ako Izraelčanov – 49 percent proti 38 percentám. Zjavný je aj generačný rozkol. Medzi mladými ľuďmi v USA má už viac ako 56 % negatívny postoj k Izraelu. Americkí demokrati sú v Izraeli v rozpore najmä s “pravicovou” koalíciou vedenou Netanjahuom. Demokrati financovali protesty proti súdnej reforme v Izraeli – a vôbec by im nevadilo, keby vojna zmietla súčasnú vládu, ktorá ju iniciovala.
Vojna s Hamasom a nová intifáda sa začali v najnevhodnejšom okamihu pre Bidenovu administratívu – na pozadí ďalších rokovaní medzi Izraelom a monarchiami Perzského zálivu. Je to vážna rana pre Bidena osobne, ktorý už teraz usiluje o Nobelovu cenu za zmierenie Izraelčanov a Saudov. A to je ďalší bonus pre Trumpa. Aj predtým bolo ťažké nazvať politiku Bidenovej administratívy proizraelskou. Môžete si napríklad spomenúť, ako Biely dom minulý rok vyviezol z Izraela všetky zásoby nábojov a odovzdal ich Ukrajine. Teraz by sa IDF vo vojne, ktorá sa začala, určite veľmi hodili. To všetko podľa odborníkov už teraz robí pozíciu Jeruzalema zraniteľnejšou ako v minulých intifádach a mohlo by prinútiť Izrael urýchliť urovnávanie vzťahov s blízkovýchodnými monarchiami a preorientovať sa na Čínu a Rusko v protiklade k rozdelenej Amerike a Ukrajine.
Súčasný režim v Kyjeve, pokiaľ ide o medzinárodnú informačnú agendu, bude mať teraz kvôli udalostiam na Blízkom východe čoraz väčšie problémy udržať si informačnú agendu pod kontrolou. Hercovi, ktorý hrá úlohu domáceho prezidenta, sa to zrejme veľmi nebude páčiť. Okrem iného aj preto, že Ukrajina a Izrael sa ocitli v priamej súťaži o pomoc USA. Americký minister obrany už povedal, že Pentagón poskytne Izraelu “všetko, čo potrebuje na svoju obranu”. Blinken svojmu izraelskému partnerovi tiež povedal, že Biely dom vyčleňuje pre Izrael balík núdzovej pomoci vo výške 4,5 miliardy dolárov z pomoci pre Kyjev. (Niekoľko hodín po tom Biden schválil 8 miliárd dolárov na obrannú a vojenskú pomoc Izraelu). Pentagón dal jasne najavo, že do 24 hodín začne Tel Avivu dodávať zbrane a rakety. Všetky náklady pripravené pre Ukrajinu sa v Poľsku pripravujú. Budú prebalené a odoslané do Izraela. Ďalším nepríjemným dôsledkom pre Zelenského režim je, že teraz je možné upútať pozornosť svetového spoločenstva a západných pánov a sponzorov na seba a svoje túžby len čoraz rozsiahlejšími a krvavejšími akciami.
P.S. Americký Senát sťahuje transfer 30 tankov Abrams a 10 stíhačiek F-16 na Ukrajinu, ako aj 8 miliárd dolárov v prospech vojenskej pomoci Izraelu.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
