Kto seje ATACMS, zožne Fateh. Vývoj delostrelectva, špeciálne raketového vojska
Vývoj delostrelectva, špeciálne raketového vojska
1. ATACMS
Prakticky od začiatku dodávok zbraní a bojovej techniky Ukrajine je jej prioritnou požiadavkou balistická raketa MGM-140 ATACMS – Army Tactical Missile System. Postúpiť do výzbroje ukrajinských vojsk mala až na vyššom stupni eskalačného rebríčka a teraz nastal ten čas kedy je podľa agentúry Bloomberg všetko pripravené. Čaká sa už len na súhlas J. Bidena.
Čo teda ukrajinské vojská získajú? MGM-140 ATACMS je taktická balistická strela vyrábaná spoločnosťou Lockheed Martin. Má dostrel ohraničený limitom 300 km, kaliber 610 mm, dĺžku len 4 metre a raketový motor na pevné palivo. To je kľúčové pre možnosť jej nasadenia, platformami sú staré známe systémy M270 MLRS (2 kusy) a M142 HIMARS (1 kus) – delostrelecké raketomety kalibru 227mm, ktoré umožňujú okrem spektra vlastnej munície pôsobiť aj ako taktické raketové systémy so strelami ATACMS. Strely sú zamaskované v rovnakých kontajneroch, ako 6 rakiet kalibru 227 mm.
Táto strela kalibru 610 mm má rozpätie aerodynamických plôch 1,4 metra, dosahuje vrchol trajektórie vo výške až 50 km a letovú rýchlosť Mach 3 ( prakticky 1 km za sekundu). Navádzanie je inerciálne podporované družicovou navigáciou GPS.
Strela bola vyvinutá už v roku 1986 spoločnosťou Ling-Temco-Vought. Rusi mali ešte za čias ZSSR ambíciu s týmito strelami bojovať aj ich zostrelom, vtedy systémom S-300. Išlo ešte o strely M39 s 950 kusmi submunície M74 APAM, ktorá nemala družicové navádzanie a jej maximálny dostrel bol len 165 km. Na štandardnú hodnotu 300 km sa dostala verzia M39A1, avšak za cenu zníženie množstva submunície M74 APAM z 950 na 300 kusov. Do výroby sa dostala v roku 1997. Problém doteraz spomenutej munície nie je ten, že je kazetová, takú už USA dodali Ukrajine v podobe najmä delostreleckej munície kalibru 155 mm – granáty M483A1 a M864.
Problém je, že z 1650 striel M39 bolo 32 odpálených v operácii Púštna búrka a 379 v operácii Iracká sloboda. A z 610 vyrobených striel M39A1 bolo v operácii Iracká sloboda odpálených 74 kusov. Zásoby sú teda ohraničené, len pri započítaní striel bojovo použitých v Iraku sa ich počet doteraz výrazne znížil. A zvyšok striel M39 a M39A1 sa začal prerábať, namiesto kazetovej bojovej hlavice dostávala strela označená ako M57E1 monolitnú priebojnú vysokovýbušnú hlavicu WDU-18/B s hmotnosťou 230 kg, ktorá pochádzala z amerických protilodných striel Harpoon. Týchto konverzií bolo v roku 2017 objednaných 220. Pôvodné strely M39 a M39A1 získali aj GPS navádzanie, ďalší upgrade softwaru aj hardwaru a obnovené bolo tuhé raketové palivo. Predtým ešte bolo vyrobených 176 nových striel M48 a 513 striel M57 s rovnakou hlavicou z Harpoonu WDU-18/B, ktorá sa označuje na strelách ATACMS, vrátane M57E1 ako WAU-23/B.
Strela ATACMS začínala verziou M39 bez GPS s dostrelom 165 km, prevážala 950 kusov submunície M74 APAM:
Američania za ATACMS aktuálne zavádzajú do výzbroje účinnejšiu náhradu PrSM (Precision Strike Missile). Tá už bude mať dostrel 500 km, po pridaní ramjetu sa počíta s 1000 km. Je to výsledok odstúpenia USA od odzbrojovacej zmluvy Intermediate-Range Nuklear Forces Treaty, ktorá bola podpísaná dňa 8.12.1987 Reaganom a Gorbačovom. Zásoby rakiet ATACMS tak môžu byť poskytnuté Ukrajine a USA získajú účinnejšiu náhradu.
Ukrajina získa schopnosť útočiť na ruské objekty v tyle vrátane infraštruktúry, ktorá nebude obmedzená bojovými možnosťami jej vzdušných platforiem (Su-24, neskôr F-16). Do určitej miery jej to pomôže. Môže zničiť ruské veliteľské centrá, mosty, muničné sklady a kazetovou muníciou vyhnať ruské letectvo z kľúčových základní na Kryme. Ale môže to privolať odvetu, ktorej bude čeliť ťažko. Ukrajina si môže získaním striel ATACMS odistiť pod zadkom niekoľko granátov, na ktorých doteraz bezpečne sedela.
2. Fateh-110
Prvá odpoveď by mohla prísť z Iránu s ročným oneskorením. Ide o s balistické strely Fateh-110, ktoré mali podľa pôvodných predpokladov doraziť na ukrajinské bojisko spoločne s kamikadze dronmi iránskeho dizajnu už niekedy v októbri 2022. Z neznámych dôvodov sa ich dodávka neuskutočnila, podobne ako sa Ukrajinci neúspešne domáhali striel ATACMS.
Podľa informácií zverejnených washingtonským Inštitútom pre štúdium vojny by však teraz Rusko mohlo po návšteve delegácie ministerstva obrany v Iráne definitívne uzavrieť s Iránom dohodu o získaní balistických rakiet Fateh-110.
Fateh A-110 je mobilná balistická raketa krátkeho doletu na tuhé palivo založená na rozvoji starších ruských (R-65 FROG, 9K52 Luna-M), alebo čínskych technológií (DF-11). Z nich bola najprv vyvinutá balistická strela zem-zem Zelzal-2 a po pridaní riadiacich a navádzacích systémov na túto raketu možno už hovoriť o strele Fateh-110. Irán začal s vývojom v roku 1997, prvý skúšobný let sa uskutočnil v máji 2001, druhý v septembri 2002. Tretí test bol zaznamenaný vo februári 2003. Štvrtý test bol úspešne dokončený počas vojenského cvičenia Svätý prorok 2 v novembri 2006. Korpus stráže islamskej revolúcie – iránske revolučné gardy úspešne otestovali Fateh v januári 2007 počas každoročnej vojnovej hry.
Fateh-110 je každopádne jednostupňová strela zem-zem na tuhé palivo. Niektoré zdroje uvádzajú, že strela je dlhá 8,86 m a má rovnaký kaliber ako ATACMS 610 mm, váži však 3 450 kg oproti cca 1670 kg striel ATACMS. Raketa môže byť presná so strednou kruhovou odchýlkou do 100 m CEP pomocou kombinácie inerciálneho navádzania a systému GPS, hoci niektoré zdroje naznačujú, že presnosť môže byť ešte oveľa nižšia. (ATACMS má CEP 9m).
Iránske strely predvádzajú svoju nepresnosť:
Môže ísť o vedomé podceňovanie. Fateh-110 má síce podobný tvar ako Zelzal-2, má však dve ovládacie plochy delta tvaru na nose a štyri tesne pred zadnými krídlami. Toto usporiadanie aerodynamického riadenia je nové pre balistické strely a bolo vyvinuté Iránom, aby poskytovalo vyššiu presnosť. (Okrem toho už od roku 2008 môže existovať verzia Khalij Fars). Fateh-110 je možné namontovať na nákladné auto 6×6 podobne ako Zelzal a Nazeat.
Pokiaľ ide o varianty strely Fateh-110, jej prvá verzia mala mať dostrel 200 km a hmotnosť bojovej hlavice 650 kg. Potom prišla verzia Fateh-110/II alebo Fateh A-110A s dostrelom zrejme predĺženým na 250 km a hlavicou s hmotnosťou redukovanou na 450-480 kg, jej letová rýchlosť ale mierne stúpla na Mach 3,7 oproti 3,5 pôvodnej verzie. Tretia generácia strely Fateh-110 sa vrátila k 650 kg hlavici a má už dostrel 300 km. Letová rýchlosť klesla na Mach 3, rovnako ako americký ATACMS, stúpla však presnosť.
Problémy môže spôsobovať štvrtá generácia strely, ktorá má byť ešte presnejšia ako ATACMS (CEP 3m oproti 9m americkej strely). Je známa zhruba od roku 2012 a označená Fateh-110-D1. Má letovú rýchlosť Mach 3, 650 kg hlavicu a dostrel 300 km. Je to dôveryhodné, keďže už na námornom cvičení Veľký prorok III v roku 2008 Irán odpálil protilodnú balistickú strelu Khalij Fars. Tá má pochopiteľne byť schopná manévrovať a zasiahnuť pohyblivý cieľ na mori. U nej sa dokonca uvádza presnosť na úrovni 1-2 m CEP dostrel 300 km, hlavica 650 kg a rýchlosť až Mach 4. Má byť pritom verziou strely Fateh-110, ktorej vývoj ďalej pokračoval vznikom špecializovaných verzií Hormoz-1 a Hormoz-2, schopnými útočiť nielen na lode ale aj na rádiolokátory. Ich letová rýchlosť mohla dosiahnuť Mach 5 a majú 450-600 kg hlavicu. Po nich nasledoval ešte jeden známy variant, označovaný už ako Fateh-313 s rýchlosťou Mach 5 a dostrelom predĺženým z 300 na 500 km podobne ako americký nástupca ATACMS, strela PrSM. Vývojový rad striel Fateh-110 bol možno zavŕšený v roku 2016, kedy nová odvodená strela Zolfaghar dosiahla dostrel 750 km a letovú rýchlosť Mach 7,5 s 579 kg hlavicou.
Je otázka či momentálny nekľud na blízkom východe nemôže ovplyvniť schopnosť Iránu dodávať strely Fateh-110 Rusku. Podľa množstva zdrojov ich má mať okrem Iránu a Sýrie vo výzbroji aj Hamas a Hizballáh.
Strela Fateh-110 na cvičení Veľký prorok 14 priamym zásahom ničí maketu amerického 8,55-10 GHz X-band prehľadového FBX-T rádiolokátoru AN/TPY-2, ktorý pôsobí nad zostavami komplexov THAAD, prípadne MIM-104. Informáciu o existencii tohto rádiolokátora s digitálnou mriežkou je potrebné nahlásiť prezidentovi Zelenskému tak, aby mohol bezpodmienečne požadovať jeho dodanie na Ukrajinu. Uvidíme, čo sa stane. Exportovaný však už bol, pravdepodobne ho má Izrael a je nasadený aj Japonskom okrem pozemnej PVO aj v prospech upgradovaných systémov AEGIS torpédoborcov triedy Kongo v kombinácii s námorným RIM-161 SM-3, s výhľadom na KĽDR a pochopiteľne aj Rusko.
3. KĽDR vstupuje do ringu ťažkých váh
Predtým, než sa pokúsime odhadnúť čo môžu voziť vlaky z KĽDR do Ruska jazdiace so stále väčšou frekvenciou, zostaňme chvíľu pri Iráne. Aj keď KĽDR je za ním radená len podľa abecedy.
Dňa 1.10.2023 ruské ministerstvo obrany oficiálne potvrdilo, že ruské vojská používajú iránske vysokovýbušné fragmentované 122 mm delostrelecké rakety rodiny Arash. Tie sú určené pre delostrelecké raketomety kalibru 122 mm ako je aj sovietsky BM-21, či ruský 9K51M Tornado-G. Ich maximálny dostrel je od 18,5 do 40 km a v roku 2020 sa objavila navádzaná verzia. Je zrejmé, že ide o nové strely vyrobené medzi rokmi 2018-2023. Stojí za to dávať sem takúto informáciu? Nestojí však samostatne. Z článku o vývoji delostrelectva, ktorý bol namierený proti tupej propagande slovenských masmédií, bola zámerne vynechaná jedna kapitola.
Najviac proukrajinský článok o vývoji delostrelectva aký sa dá aktuálne napísať
Už koncom júla 2023 sa vedelo, že ukrajinské vojská používajú 122 mm delostrelecké granáty iránskej výroby pre svoje húfnice D-30, prípadne 2S1 Gvozdika. Tiež boli vyrobené v roku 2023, ale Irán ich Ukrajine nepredal. Boli pravdepodobne skonfiškované na mori pri preprave do Jemenu a poskytnuté Ukrajine. Stálo za to Ukrajincom sa tým chváliť? Na možnú odpoveď bolo treba čakať presne 2 mesiace.
KĽDR má vo výzbroji až okolo 8600 diel kalibru 122 a 152 mm (z cca 21 000 tisíc delostreleckých komplexov) a 5500 salvových delostreleckých raketometov. Predpokladá sa, že pre každé zo 122 alebo 152 mm diel sa skladuje v KĽDR 45 denných palebných priemerov, čo v ich tabuľkách predstavuje 27 miliónov granátov. Z nich 10 miliónov by mohli Kórejci poskytnúť Rusku, Pereslegin dopredu hovoril o počte 12 miliónov. To sú ohromné množstvá granátov len týchto dvoch hlavných kalibrov, ktoré vyhladia celé ďalšie mobilizačné vlny Ukrajincov, rozboria opevnenia a zničia techniku.
Nie je to však všetko s čím by zo strany KĽDR mohlo Rusko počítať. Podľa všetkého má záujem o minimálne tri delostrelecké komplexy veľkej mohutnosti, ktorých palebná sila výrazne prevyšuje možnosti 152/155 mm diel ako ruská MSTA-S alebo slovenská Zuzana 2.
V prvom rade ide reč o osemhlavňovom delostreleckom raketomete KN-9 kalibru 300 mm. Tento systém by sa Rusku nemal len dodávať, ale ono samo by si malo postaviť výrobný závod na jeho produkciu. V Rusku sa táto informácia dáva do súvislosti s údajnými zisteniami britskej tajnej služby MI6, ktorá mala získať informácie z tajnej schôdzky počas nedávnej návštevy vodcu KĽDR Kim Čong-una v Rusku.
KN-09, tiež známy ako severokórejský 300 mm delostrelecký raketový systém, obyčajne obsluhuje päťčlenná posádka.
Konkrétne rozmery a podrobnosti o hmotnosti KN-09 nie sú verejne dostupné. Systém je vybavený raketami kalibru 300 mm uloženými v ôsmich odpaľovacích trubiciach, pričom každá raketa váži približne 800 kg a nesie hlavicu s odhadovanou hmotnosťou 200 kg (75 kg výbušniny). Tieto rakety majú približný dostrel 130 km (skôr do 200 km, predpoklad o dostrele 130 km sa zakladal na tom, že rakety používané v KN-09 sú čínske delostrelecké rakety SY-300, známe tiež svojim dosahom až 130 km), ktorý sa môže líšiť v závislosti od typu použitej rakety. Systém dokáže vykonať úplnú salvu za približne 45 sekúnd s dobou nabíjania 15 až 20 minút.
Čínsky automobilový podvozok 6×6 Sinotruk HOWO pod raketomet KN-09 je poháňaný dieselovým motorom, ktorého podrobné špecifikácie neboli zverejnené. Vozidlo dokáže dosiahnuť maximálnu rýchlosť na ceste približne 90 km/h a má dojazd 800 až 1 000 km podľa terénu a režimu jazdy. Pokiaľ ide o manévrovateľnosť, systém si poradí so stúpaním do 60 %, bočným sklonom do 30 %, zvislou stenou približne 0,5 metra, šírkami priekop okolo 0,6 metra a vodnými prekážkami s hĺbkou zhruba 0,8 metra.
Ak by systém KN-09 skutočne vo výsledku používal čínske rakety SY-300, tieto sú vybavené inerciálnymi navádzacími systémami, ktoré ponúkajú úroveň presnosti v rozsahu až 200 metrov, s potenciálnym vylepšením na 50 metrov CEP, keď sú aktualizované dátami čínskeho satelitného navigačného systému Baidu. Možnosti hlavice pre tieto rakety zahŕňajú vysoko výbušnú fragmentovanú (HE-FRAG), kazetové rakety s protitankovými alebo protipechotnými mínami a potenciálne chemické hlavice.
Je však pravdepodobnejší vyššie spomínaný dostrel 200 km, ktorým by KN-09 s muníciou so satelitným navádzaním bojovými kvalitami prekonával americký M142 HIMARS, vrátane použitia munície ER GMLRS a GLSDB s dlhým dosahom, ktoré majú dostrel len 150 km. Treba pripomenúť čínsku 301 mm raketu A200, ktorú používal bieloruský raketomet Polonez. Tá mala tiež dostrel pôvodne 200 km ale neskôr sa objavila verzia s dostrelom 300 km. Bielorusko má tak teraz na báze čínskych technológií pravdepodobne lepšie raketomety než Rusko v podobe Tornado-S.
Každopádne KN-09 je vysoko oceňovaný hlavne pre svoju jednoduchosť, spoľahlivosť, nákladovú efektívnosť a výrobnú nenáročnosť v porovnaní s balistickými raketami. Okrem toho systém predstavuje výzvu pre prípadnú obranu prostredníctvom systémov PVO, keďže ide o zachytenie sústredenej salvy, prípadne sálv delostreleckých rakiet.
Informácia o možnej dodávke raketometov KN-09 Rusku v angličtine:
Rusko by sa mohlo zaujímať aj o momentálne najvýkonnejší delostrelecký raketomet na svete, ktorým je severokórejský KN-25. Ten prekonáva aj najvýkonnejšie čínske raketomety, o tých ruských alebo amerických ani nehovoriac. V jeho prípade už možno hovoriť o salvovom systéme taktických balistických rakiet, skôr než o delostreleckom raketomete. KĽDR predstavila KN-25 v roku 2019 a predpokladá sa, že jeho dostrel je vyše 400 km. Informácia o jeho dostrele len 380 km je založená na analýze dát získaných pozorovaním jeho testov dňa 24.8.2019, prípadne 28.11.2019, kedy bol tento dostrel skutočne zaznamenaný pri vrchole trajektórie letu rakety vo výške 97 km. KN-25 pravdepodobne používa strely kalibru 600 mm, ktoré vážia okolo troch ton. Existujú jeho dve verzie. Prvá je na automobilovom podvozku 8×8 podobnom ľahko opancierovanej Tatre, ktorý preváža 4 rakety. Existuje aj verzia so 6 raketami na pásovom podvozku.
Delostrelecké systémy KN-25:
Tretím delostreleckým systémom, o ktorý sa malo údajne Rusko v KĽDR zaujímať je už dlhodobo známe severokórejské samohybné delo Koksan kalibru 170 mm, účinne používané už v iracko-iránskej vojne. Tieto delá samohybné delá dokážu zasiahnuť ciele na vzdialenosť až 40 kilometrov s použitím konvenčnej munície a až do 60 kilometrov pri použití aktívno-reaktívnych granátov.
Samohybné delá zvýšenej mohutnosti kalibru 170 mm Koksan sú umiestnené na tankovom podvozku:
4. Možnosti eskalácie zo strany Ruska
V Rusku sa v reakcii na prípadnú dodávku striel ATACMS pre raketomety M142 HIMARS a M270 opäť rozprúdila diskusia o obnovení nukleárnych testov. Otázka je, či to bude mať vo vzťahu k západu nejakú vypovedaciu hodnotu ešte aj na konci roku 2023. Čo bude následným a pre západ uveriteľným krokom? Celá záležitosť sa môže skončiť tým, že Gréta Thunbergová vypočíta, ekvivalentom koľkých ovčích prdov na Novom Zélande bol ruský jadrový test z pohľadu globálneho otepľovania. Medzitým sa začali objavovať správy o dôraznejšom používaní 1,5 tonových leteckých bômb ruskými stíhacími bombardérmi. Artamonov dlhšiu dobu navrhuje nasadiť objemovo detonujúce termobarické letecké bomby.
Výbuch bomby ODAB-500, váhovej kategórie pol tony použitej ruským letectvom v Sýrii koncom roku 2019:
Záverom je, že aj keď na potvrdenie týchto správ budeme musieť chvíľu počkať, spolupráca medzi Ruskom a KĽDR aj Iránom už prebieha. Otázka je či to ukrajinské „nezaležne” mozgy tentokrát domysleli s nasadením ATACMS do konca. Alebo im na následkoch nezáleží?
MK
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
