Kniha Ivana Jefremova: Hodina býka – príbeh varuje pred globálnym fašizmom
Slovensko, 29. jún 2024 (AM) – Vo vydavateľstve Torden vyšla publikácia s názvom Hodina býka. Autorom tejto publikácie je Ivan Jefremov.
“Čo sa nám to všetkým stalo? Chceme ešte ostať ľuďmi? Chceme vôbec prežiť, alebo sa stať zabudnutou mŕtvou civilizáciou a planétou?” boli moje prvé myšlienky po prečítaní si jedinečnej knihy Ivana Antonoviča Jefremova “Hodina býka”.
Hneď v prvých okamihoch, keď som sa začítala do jej slov, zaplavil ma zvláštny a dôverne známy pocit. Pochopila som, že aj táto kniha sa stáva “osudovou knihou môjho života”. Vďaka nej som sa začala uisťovať v tom, že sa moja životná filozofia a cesta za poznaním uberajú správnym smerom. Odrazu som na stranách knihy dostávala odpovede aj na ešte nevypovedané otázky, ktoré mi vírili mysľou. Otázky, ktoré sa mnohí ľudia odnepamäti boja vysloviť, kvôli živočíšnemu strachu z priamočiarych odpovedí. Tých odpovedí, ktoré človeku ukážu kým a čím v skutočnosti je.
Každá doba má svojich géniov a velikánov, ktorí často kvôli svojej intelektuálnej, duchovnej a mravnej vyspelosti ostávajú spoločnosťou nepochopení a odmietaní. Často sa stávajú pre samozvaných mocných sveta nepohodlní a preto bývajú prenasledovaní, či odstraňovaní. Jedným z nich je aj Ivan Antonovič Jefremov, profesor paleontológie a významný predstaviteľ ruskej literatúry, ktorý sa venoval písaniu historickej a najmä vedecko-fantastickej literatúry. Ivan. A. Jefremov svojimi dielami posunul hodnotu žánru vedecko-fantastickej literatúry na novú, nepoznanú, filozofickú úroveň. Jej vrchol je dosiahnutý práve v románe “Hodina býka”.
V pútavom príbehu, ktorý sa odohráva v ďalekej budúcnosti je opísaná nielen naša minulosť, súčasnosť, ale aj nádej na vznik novej vyspelej ľudskej, sociálne spravodlivej spoločnosti. Nádej, ktorá sa vinie celým príbehom. Nádej, ktorá je v skutočnosti filozofiou ľudskosti, mravnosti a lásky. Dej románu sa začína prológom – úvodom, ktorý sa odohráva v ďalekej budúcnosti Zeme. V škole tretieho cyklu sa študenti počas vyučovania dozvedajú podrobné informácie o expedícii hviezdoletu Temný plameň, ktorá sa zo Zeme vydala na preskúmanie neznámej planéty nazvanej vedcami Tormans. Planétu pomenovali podľa mýtu o planéte plnej bolesti a utrpenia, zrodenej v Hodine býka – dve hodiny po polnoci cit: „Tak sa v starých časoch nazýval pre človeka najtiesnivejší čas krátko pred svitaním, keď vládnu démoni zla a smrti.“
Zem a ľudstvo samotné v čase vyslania na expedície na Tormans prešli dlhým vývojovým štádiom. Od Éry rozkladu sveta až po éru podaných rúk, keď ľudstvo spolu s planétou a jej biosférou žili v symbióze a súlade v sociálne a ľudsky spravodlivej spoločnosti. Správa o novoobjavenej planéte vyvolala záujem pozemšťanov práve preto, lebo ju s veľkou pravdepodobnosťou osídlili nespokojenci, ktorí odleteli zo Zeme v troch hviezdoletoch v ére svetového zjednotenia. Obyvatelia Zeme, ktorí odleteli naslepo zo svojej rodnej planéty, vďaka veľkej náhode objavili novú planétu, na ktorej mohli prežiť a založiť novú civilizáciu. Áno, posádka hviezdoletu Temný plameň našla novú civilizáciu ľudí, ktorá však žila v tzv. „infernálnom stave“. Civilizáciu veľmi podobnú tej našej súčasnej, ktorá prežíva svoje vlastné inferno a nevyhnutný rozklad, ktorý speje k jej zániku.
Civilizácii na Tormanse panuje „Rada štyroch“ na čele s vládcom Čojo Čagasom. Planéta je kvôli nenásytnosti oligarchistických vládcov vydrancovaná a nedokáže uživiť obrovský počet obyvateľstva. Preto sú obyvatelia sú rozdelení na dve kategórie. „Dlho žijúcich“, vzdelaných vedcov, lekárov, či umelcov, ktorí sú považovaní za „nadradenú triedu“. Triedu, ktorá „pracuje“ v prospech planéty a pre rozvoj obyvateľstva. A na „krátko žijúcich“, nevzdelaných, málo potrebných ľudí, ktorí sú využívaní iba na prácu. Títo žijú síce svoj život v určitej bezstarostnosti a v neviazanej zábave, ale vo veľmi mladom veku, dvadsiatich piatich rokoch musia podstúpiť nútenú eutanáziu v Chráme jemnej smrti. Obyvatelia Tormansu žijú v bezvýchodiskovom stave totality, klamstva, vzájomnej nenávisti a strachu. Boli im zámerne vytvorené nové dejiny tak, aby ich žiadnym spôsobom nespájali s rodnou planétou Zem a nový náboženský kult, aby boli ešte viac rozdeľovaní a zotročovaní.
Nie, nebudem veľa písať o pútavom deji románu. Ale rada by som napísala o myšlienkach v ňom, ktoré sa mi zaryli do mysle aj duše ostrosťou diamantu a zanechali v nich hlboké stopy. Sú to v skutočnosti práve tie odpovede na nevypovedané otázky mnohých ľudí. Prvým takým momentom je rozhovor veliteľky expedície Phay Rodisovej s Tscheddy Daeinovou o pôvode Inferna, ktoré bolo na Zemi miliardy rokov vytvárané prirodzeným výberom. Prežili tí najsilnejší a najschopnejší jedinci svojho druhu a boj o život a prežitie sa stal normou. Tými istými pravidlami sa začal riadiť aj ľudský druh, ktorého fyzická aj duševná existencia sa kvôli strachu zo smrti obmedzila iba na prežívanie namiesto skutočného života.
Z histórie, ale aj súčasnosti vieme, akým spôsobom bola a je spoločnosť ovplyvňovaná kultom smrti. Mnohé civilizácie boli priam posadnuté posmrtným životom, ktorému podriaďovali pozemské bytie človeka. Svety mŕtvych a peklo, v ktorom si mal človek odpykávať trest za svoje hriechy a zlyhania sú nástrojmi, ktoré udržiavajú ľudstvo a celú planétu v trvalom infernálnom stave.
Ďalším veľmi silným momentom je návšteva Phay Rodisovej v tajných komnatách vládneho paláca. Tam vládcovia celé stáročia ukrývali artefakty, ktoré priviezli ich predkovia v hviezdoletoch z rodnej Zeme. Robili to preto, aby novú planétu a civilizáciu so Zemou nič nespájalo. Phay Rodisová sa tam dozvedá nové informácie o histórii ľudstva, ktoré sa pre nové generácie na Zemi už nezachovali. Ukazovali hrôzy „inferna“ v dávnej a menej dávnej histórii Zeme. Inferno, v ktorom ľudský život nemal žiadnu hodnotu a ľudia boli krutým a neľudským spôsobom zotročovaní a vraždení. Inferna, v ktorom bol človek vykorisťovaný iným človekom a držaný v mentálnom otroctve ako zviera na reťazi.
Áno, strach zo smrti a rôzne druhy otroctva a najmä sofistikované mentálne otroctvo, vytvárajúce z človeka už iba bezduchého konzumného tvora, ktorý skonzumuje bez reptania všetko, čo mu jeho vládcovia predhodia, vytvára stav nekončiaceho utrpenia, beznádeje, bezvýchodiskovosti. Takýto dlhotrvajúci infernálny stav potláča v ľuďoch „božiu iskru“ a tvorivého ducha. Potláča prirodzené ľudské dobro, ľudskosť a nádej na zmenu. Veď ako môže budovať a vytvárať lepší a nový svet pre človeka jedinec, ktorému je od útleho detstva rôznymi spôsobmi vštepované, že jeho ľudská podstata je zlá a kvôli tomu musí zažívať „peklo“ a trpieť už na Zemi? V skutočnosti je to vedomé popieranie lásky, ľudskosti, prirodzenej mravnosti, dobra a múdrosti, ktoré dávajú človeku vnútornú slobodu. A práve vnútorne slobodný, mravne a ľudsky vyspelý Človek vie, akú hodnotu má život, nielen ten jeho, ale aj život, ktorý ho obklopuje. Takýto človek hľadá možnosť a spôsoby, ako zmeniť dlhodobý infernálny stav ľudstva a planéty.
Za ďalšie veľmi dôležité myšlienky v knihe považujem rozhovor Phay Rodisovej s inžinierom Taelom v záhradách Coamu, kde mu Phay vysvetľuje podstatu vládnutia oligarchického systému a následného zotročovania ľudstva. Ale čo je dôležitejšie aj cestu a spôsob, ako sa vymaniť spod jeho nadvlády, cit:
„Podľa dialektických zákonov opačnej strany je železná pevnosť oligarchického režimu súčasne veľmi krehká. Treba preskúmať jej uzlové spoje, aby sa na ne mohlo systematicky zaútočiť a celá stavba sa rozsype bez ohľadu na zdanlivú monolitnosť, pretože sa udržiava iba strachom – zdola až nahor. Z toho vyplýva, že treba malú skupinu ľudí, mužných, smelých, múdrych ľudí , aby rozbili oligarchiu a veľmi veľa jednoducho dobrých ľudí, aby vybudovali skutočnú spoločnosť.”
Kniha „Hodina býka“ je plná vzácnych myšlienok a poznania, ktoré by malo byť prirodzenou súčasťou mravne a duchovne vyspelého jedinca. Žiaľ, v súčasnosti žijeme na našej planéte v skutočnej „ére rozkladu“. Rozkladu spoločnosti, mravného úpadku, duchovnej roztrieštenosti človeka. To všetko znásobuje hlboký a zdanlivo nezvrátiteľný „infernálny stav“ nielen ľudstva, ale celej planéty. Tento stav je dosiahnutý spomínaným mentálnym otroctvom ľudstva, ktorým je tvrdo potláčaná podstata človeka. Sofistikovanosť a zákernosť tohto druhu otroctva spočíva v tom, že ľuďom sú neustále podávané vládnucou elitou čiastkové informácie, ktoré sú definované ako „vzdelanie“. Ľudia tak v súčasnosti majú veľa vedomostí, dostávajú veľké množstvo informácií, ale častokrát ich nedokážu v skutočnosti plne využívať na vlastný rozvoj. Pretože samotné vedomosti neznamenajú múdrosť. Väčšina ľudí dosiahnuté vedomosti využíva len na vlastné obohatenie. Nevyužíva ich v prospech celej spoločnosti, na jej napredovanie, a ani na vlastný duchovný rast. Výsledkom tohto mentálneho otroctva je, že ľudia strácajú schopnosť tvorivo myslieť. Nedokážu si spájať súvislosti, a preto sú ľahko ovládateľní a manipulovateľní, tak ako na planéte Tormans v románe „Hodina býka“.
Ak chce ľudstvo nájsť východiská z „infernálneho stavu“ v ktorom ho držia „mocenské elity“, malo by si začať klásť otázky: „Čo sa nám to všetkým stalo? Chceme ešte ostať ľuďmi? Chceme vôbec prežiť, alebo sa stať zabudnutou mŕtvou civilizáciou a planétou?“ Odpovede na svoje otázky, ale aj vzácne myšlienky, ktoré sú základom riešenia zdanlivo neriešiteľných problémov ľudstvo už má. Len je potrebné znova ich nájsť a pochopiť.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
