Nový ruský útočný robotický tank Šturm a jeho verzie
robotický tank. Zlí Rusi majú zasa superzbraň, ktorej je možné čeliť jedine symetricky, nákupom tisícov nových tankov Západom.
Akoby sme z histórie nepoznali príklady tankov vyzbrojených 152 mm delom. Po skúsenostiach z fínskej vojny zaviedla sovietska armáda ešte na jej konci ťažký tank KV-2 vyzbrojený 152 mm tankovou húfnicou M-10T so zásobou 36 granátov a troma guľometmi kalibru 7,62x54mmR. Vzniklo 204 kusov, 104 v roku 1940, 60 v máji 1941 a 40 v júni 1941. Bojové úspechy zo začiatku Veľkej vlasteneckej vojny sú skôr pripisované tankom KV-1 s 76 mm kanónom, ktorých bolo vyrobených vyše 3000.
Ak Nemci nazývali KV-2 Stalinským monštrom a neverili správam o jeho existencii ani po jeho nasadení v boji, môžeme v reáliách dneška očakávať, že Šturm bude nazvaný Putinovým monštrom a veriť v jeho existenciu bude jediné správne alebo dokonca povinné ako za covidu.
Po zastavení výroby KV-2 ZSSR ako prvý na svete naladil v podmienkach evakuácie ťažkého priemyslu na východ pásovú výrobu samohybných diel, a to aj kalibru 152 mm, vrátane SU-152 na podvozku ťažkých tankov KV-1S (670 ks) a ISU-152 na podvozku ťažkého tanku IS (35 ks 1943, 1340 ks 1944, prvé mesiace roku 1945 zhruba po 100 ks v Čeljabinsku a od apríla 5 ks v deblokovanom Leningrade). Vyzbrojené boli tankovou verziou výkonnej ťahanej húfnice ML-20S, ktorú napríklad známy historik Isaev považuje za kľúč k sovietskym víťazstvám v bitkách druhej svetovej vojny. Svoje porovnateľné samohybné útočné delo s krátkou húfnicou kalibru 150 mm mali aj Nemci, Sturmpanzer IV (spojenecké označenie Brummbär) vznikol od apríla 1943 do marca 1945 v počte 306 kusov. Výhodou nemeckého typu bol väčší rozsah uhlov odmeru ±10° a vyšší maximálny uhol námeru +30°.
Kritické porovnanie konštrukcie týchto sovietskych a nemeckých útočných samohybných diel, autor videa sa vyhýba možnosti stretu sovietskeho samohybného dela s iným tankom než Tiger I alebo ich použitiu pri bojoch v mestách s výškovými budovami a priemyselnými objektmi. Iné štáty v druhej svetovej vojne však podobné zbrane prakticky nemali.
Počas studenej vojny bol vo vývoji obrnenej techniky kladený dôraz na univerzálnosť a unifikáciu, ak už nie v rámci vojenských blokov, tak aspoň v rámci národných armád. Vznikla kategória hlavných bojových tankov, na ktorých hlavnú zbraň boli spravidla kladené iné požiadavky, než by mohol plniť kaliber 152 mm.
Existovala však výnimka, čuduj sa svete ľahký výsadkový tank M551 Sheridan, v aktívnej službe v rokoch 1969-1997. Vzniklo 1662 vozidiel, ktoré neboli nikam exportované. Bojovali vo Vietname, kde dostali do výzbroje kanister/kartáč M625 Beehive, ktorý obsahoval 10 000 flešiet s hmotnosťou 0,85 gramu proti živej sile a na defoliáciu (odstránenie zelených častí rastlín v zasiahnutom úseku džungle). Inak bola hlavným typom munície protitanková riadená strela MGM-51 Shillelagh, prípadne kumulatívny viacúčelový granát M409. Netreba zabúdať, že išlo o ľahký tank, pri streľbe z ním mohli až prvé tri páry pojazdových kolies opustiť vozovku. Krátku dobu existovala aj verzia hlavného bojového tanku M60A2 Starship so 152 mm kanónom a rovnakou muníciou, ale bola prestavaná na štandardný model M60A3 alebo ženijné vozidlá.
Dobová predstava a inštruktáž o použití zbraní tanku Sheridan v boji:
Realita bola drsnejšia, vo Vietname sa vyskytol prípad, že za jediný deň bolo úplne zničených 5 tankov jednej jednotky pancierovkami, výbuch protitankovej míny spravidla tiež spôsobil sekundárnu detonáciu 152 mm munície a totálnu stratu vozidla aj posádky. Tanku M551 patrí prvenstvo v bojovom výsadku metódou LVAD v Paname, jednému z desiatich tankov sa ale nerozvinul padák a bol zničený, ďalší poškodený. Počas vojny v Perzskom zálive nakoniec tanky Sheridan vystrelili aj 6 z celkového počtu 88 000 vyrobených protitankových riadených striel MGM-51 Shillelagh, doteraz sa presne nevie na čo. Ako veľmi sa už bojíme tankov s delom kalibru 152 mm?
Pri metóde výsadku LVAD sa mohla zabiť aj posádka transportného lietadla, ako sa to stalo na leteckom dni:
Nič čo by tu už nebolo a malo by byť príčinou panických obáv Západu. Ale Objekt 490 by bol na konci studenej vojny vražedný:
Po skončení studenej vojny sa objavovali špekulácie o vývoji jednoduchšieho tanku so 152 mm kanónom v Rusku, ako bol T-95 Black Eagle alebo T-14 Armata. Nič z toho sa nerealizovalo a v druhom prípade mohol istú dobu hlavné problémy spôsobovať aj vyvíjaný tankový kanón 2A83 kalibru 152 mm. Armata po 10 rokoch vynechala prehliadku na Červenom námestí ku Dňu víťazstva, pravý čas oživiť ďalšie monštrum.
Komu prejazd tanku Šturm nepripomína prejazd tanku Armata v roku 2015 má jednoducho krátku pamäť:
Okamžite sa však vyvodil záver, že Uralvagonzavod práve pre ruské ministerstvo obrany vyvinul robotický tank na podvozkoch tankov T-72 a T-90, ktorý sa promenáduje so svojim veliteľským a ovládacím vozidlom za denného svetla po verejnej komunikácii. Zrazu nie je potrebný ani 152 mm kanón, stačí, že bojové vozidlo č. 1 rodiny Šturm môže byť vyzbrojené akýmsi skráteným 125 mm hlavným kanónom D-414 s dĺžkou hlavne 4000 mm s automatickým nabíjaním s 22 nábojmi a 7,62 mm koaxiálnym guľometom PKTM. A 152 mm je v tomto konkrétnom prípade len vyvíjaná alternatíva. Vozidlo na rozdiel od predvedeného tiež má byť vybavené dozerovou radlicou na odtarasovanie ženijných prekážok a komplexným obranným systémom určeným na ochranu pre pechotnými protitankovými zbraňami s kumulatívnou hlavicou.
Robotický tank je navrhnutý na boj zblízka, najmä v mestskom prostredí. Na rozdiel od skorších ruských bezpilotných systémov komplex Šturm uprednostňuje diaľkové ovládanie “human-in-the-loop” a je riadený zo samostatného veliteľského vozidla, ktoré má ísť na videu za ním.
Komplex Šturm má zahŕňať viacero zbraňových konfigurácií. Okrem hlavného tankového variantu má bojové vozidlo č. 2 niesť odpaľovací systém pre reaktívne termobarické plameňomety RPO-A “Šmeľ”/RPO-M “Šmeľ-M” (pôvodné správy o tanku Šturm boli v zahraničných masmédiách aj v domácej odbornej tlači preberané s úplne skomoleným označením RPO-2 Šmel-M, môže ísť o formu trollingu Rusov, ktorý to takto predhodili nejakým ukrajinským nešťastníkom, ktorí to začali publikovať a šíriť ďalej). Bojové vozidlo č. 3 má byť prakticky robotizovaný BMPT Terminator vybavený dvoma automatickými kanónmi kalibru 30×165 mm 2A42 (vyrábal sa aj na Slovensku ako GTS-30), guľometom PKTM a odpaľovacím zariadením plameňometov RPO-A. Bojové vozidlo č. 4 má byť robotizovaným Buratinom vyzbrojeným 16 neriadenými 220 mm termobarickými raketami schopným ničiť živú silu a opevnenia na veľkej ploche. Všetky verzie by mali mať dozerové radlice a systém ochrany proti strelám s kumulatívnou hlavicou zo všetkých strán. Diaľkové ovládanie týchto systémov má umožniť operácie rýchlosťou až 40 km/h.
Integrácia riadiaceho vozidla na tankovom podvozku do systému naznačuje, že ruskí konštruktéri sa takto pokúšajú vyriešiť problém nízkeho dosahu ovládania predchádzajúcich robotických platforiem, ktoré neboli autonómne. Veliteľské vozidlo slúži ako mobilná stanica diaľkového ovládania a má byť určené na riadenie čaty robotických tankov v okruhu do 3 kilometrov.
Toľko zhruba celá story, ktorú médiá na Západe prehltli aj s navijakom a pridali sa aj niektoré slovenské odborné portály. Autor v minulosti správne predvídal nasadenie niektorých zbraní na ukrajinskom bojisku. Išlo napríklad o raketové vrhače hlbinných bômb alebo delostrelecké raketomety kalibru 107 mm.
Raketové vrhače hlbinných bômb už používajú aj ukrajinské vojská, z použitia severokórejských raketometov Type 75 sa medzitým v Rusku vytvorilo samostatné odvetvie. Nečakane sa z tejto zdanlivo primitívnej a zastaralej zbrane stal účinný prostriedok palebnej prípravy ruských pozemných útokov. ORYX zatiaľ potvrdzuje zničenie jediného raketometu, ktorý zrejme bojoval proti elitnému útvaru ukrajinských vojsk – aktuálne už 1. prezidentskej brigáde operatívneho určenia hejtmana Petra Dorošenka „Burevij”, 1. zboru Národnej gardy Ukrajiny „Azov”.
Ruský pozemný robot ťahá raketomet Type 75 k frontovej línii:
V článku o severokórejskom delostrelectve autor upozornil aj na príchod týchto raketometov na základe možného riadeného úniku informácií, ktorý si sotva bolo možné nevšimnúť.
Pri pokusoch vyhnúť sa predtým zverejneniu informácií v nevhodný čas mohol autor naraziť aj na patentové prihlášky, ktoré možno popisovali skutočný návrh ruského útočného tanku so 152 mm húfnicou s úsťovou brzdou a maximálnym námerom až +60° (!). To je prakticky samohybné delo schopné nepriamej paľby a vysokých uhlov elevácie pri bojoch vo veľkomeste alebo v horách. Niečo podobné, čo autor neustále pripomínal v mnohých svojich článkoch v uplynulých rokoch v súvislosti s belgickou vežou Cockerill 3105 s maximálnym uhlom námeru +42° a 105 mm tankovým kanónom s drážkovaným vývrtom hlavne. Na tomto útočnom ruskom tanku, ktorý zrejme nemá spoločný pôvod so Šturmom je integrovaná na veži diaľkovo ovládaná zbraňová stanica s automatickým rýchlostrelným kanónom kalibru 30×165 mm a blokom reaktívnych termobarických plameňometov RPO-A/RPO-Z/RPO-M-predtým PDM-A a pod.
Tu treba pripomenúť, že séria článkov o ruských plameňometoch nebola nikdy dopísaná, pauzička pred tretím dielom trvá už skoro 26 mesiacov. Môže to mať pochopiteľne aj subjektívne príčiny.
Zbraňová stanica útočného tanku by mala mať kruhový odmer, byť ovládaná z veže veliteľom alebo strelcom a spolupracovať so systémom aktívnej ochrany ako napríklad Arena-M, najmä pri vykrývaní hrozieb útočiacich na stropné partie tanku.
Charakteristickým znakom navrhovanej konfigurácie tanku je integrácia autonómneho aktívneho laserového systému do diaľkovo ovládanej zbraňovej stanice. Tento systém obsahuje vstavaný laserový diaľkomer alebo povedzme optický kvantový generátor, ktorý sa používa na určenie cieľa aj na výpočet vzdialenosti. Podobný laserový systém môže byť na čínskom tanku Type-99, je schopný zvýšiť vyžarovaný výkon a tým narušiť navádzacie systémy dronov alebo riadených striel. Bežne skenuje priestor v prospech systému aktívnej ochrany alebo na základe vyhodnotenia hrozby umožňuje zapojenie 30 mm kanónu alebo plameňometov. Systém aktívnej ochrany je doplnený o bloky dynamickej ochrany, ktoré sú namontované aj na povinnej výbave pre operácie v mestskom prostredí, na dozerovej radlici.
Situačné povedomie tanku v akomkoľvek prostredí majú zlepšiť drony, ktoré z neho môžu odštartovať a plnia okrem prieskumnej aj bojovú funkciu, môžu samostatne napadnúť cieľ vlastnou bojovou hlavicou, prípadne naviesť inteligentnú muníciu, ktorú je tank schopný odpáliť zo 152 mm húfnice a to aj nepriamou paľbou. Mohlo by ísť o nejakú obdobu juhokórejskej tankovej munície KSTAM, ale pochopiteľne podstatne výkonnejšiu oproti kalibru 120 mm.
V prípade, že tank nedostáva informácie od dronov, môže zdvihnúť svoje elektrooptické prieskumné vybavenie do značnej výšky na teleskopickom stožiari, ktorý sa údajne vysúva zo zadnej časti zbraňovej stanice s 30 mm kanónom a plameňometmi. Výzbroj je pravdepodobne možné doplniť o guľomet kalibru 7,62 mm alebo zadýmovacie granátomety. Vývoj podobného tanku v Rusku by pochopiteľne čelil technologickým aj finančným výzvam a rizikám a výsledok by sa nemusel dostaviť včas.
Ktovie, možno Rusi vyvíjajú robotizovaný komplex Šturm, možno vyvíjajú útočný tank so 152 mm húfnicou a zbraňovou stanicou. Možno vyvíjajú oba systémy a čoskoro ich nasadia v boji. A možno len šíria dezinformácie, ktoré si majú vynútiť vysoké investície hlavne európskych armád do trápnych tankov. Tým sami Rusi získajú čas na vývoj perspektívnych zbraňových systémov. Nemeckej, talianskej, nehovoriac už o poľskej armáde ostanú haraburdy za desiatky miliárd Eur. Takže vlastne by sme im mali držať palce, lebo sa tým znižuje pravdepodobnosť 3. svetovej vojny? Svojstojným problémom je tu však možnosť nákupu 104 tankov pre slovenské vojská. To by bol svetový unikát. Krajina, ktorá sa najprv vzdala vlastnej výroby tankov, potom sa zbavila tých, čo už boli vyrobené a teraz hľadá možnosť kúpiť si tanky niekoľko rokov potom, čo sa na ukrajinskom bojisku zistilo, že už sú zastaralé aj bez vtedajšej účasti dronov. Ako sa to nazýva?
To čo by Slovensko malo urobiť je použiť peniaze určené na kúpu tankov na zníženie verejného dlhu, vyplatenie mimoriadnych dôchodkov alebo sociálnych dávok, úhradu liečby diagnóz, ktoré nie sú uhrádzané zdravotnými poisťovňami, dostavbu a opravy infraštruktúry. Problémy Slovenska kam sa pozrieš, nehľadiac pritom na hrozbu straty konkurencieschopnosti hlavného hospodárskeho odvetvia. Výdavky na zbrojenie áno, ale len ak ide o perspektívne a efektívne zbraňové systémy, rozhodne nie trápne a veľmi drahé tanky.
MK
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
