Islamské bomby pre F-16, Čína potvrdila zostrel Rafale stíhačkou J-10
určitá obdoba ruského UMPK). Ako už z názvu vyplýva, je určený pre letecké bomby kalibru 2000 libier (Mk-84 – 907 kg). V Pakistane bola otestovaná nová pokročilá letecká riadená strela s plochou dráhou letu Taimoor (Taimur – Timur) (ALCM – Air-launched cruise missile).
1. KGK-84
Okrídlený navádzací kit KGK-84, vyvinutý tureckou zbrojovkou Aselsan pre bomby s hmotnosťou 2 000 libier dosiahol priamy zásah námorného cieľa počas svojho prvého testu. Testovaná munícia bola vypustená zo stíhačky F-16, úspešne preťala vopred určené body na svojej trase a s vysokou presnosťou zasiahla cieľ. KGK-84 je najťažší člen rodiny súprav KGK. Preukázal schopnosť presnej navigácie z veľkej vzdialenosti po oddelení od lietadla a počas testu bol na účely merania pozorovaný s Pitotovou trubicou na nose.
Generálny riaditeľ spoločnosti Aselsan Ahmet Akyol opísal systém KGK-84 ako „prelomový” vďaka svojej údernej sile a útočným schopnostiam. Zdôraznil jeho schopnosť streľby na dlhú vzdialenosť pre muníciu s hmotnosťou jednej tony, cenovo výhodnú konštrukciu bez pohonu, voliteľný uhol dopadu a vysokú odolnosť voči rušeniu a povedal: „Budeme naďalej vyvíjať riešenia s dlhším dosahom, vyššou presnosťou a nákladovou efektívnosťou, ktoré sú vhodné pre moderné konfliktné prostredie.”
KGK-84 je okrídlená navádzacia súprava s dlhým dosahom určená na integráciu s univerzálnymi bombami kalibru 2 000 libier, ako sú MK-84, MK-84-T, NEB a NEB-T, a je určená na použitie proti stacionárnym tvrdým a mäkkým cieľom. Systém je vybavený integrovanou navigáciou INS/GPS (inerciálna, družicová) s anténou odolnou voči rušeniu, čo umožňuje operácie za každého počasia, vo dne aj v noci zo vzdialenosti presahujúcej 100 kilometrov bez vstupu do nepriateľského vzdušného priestoru.
Turecká správa o KGK-84:
2. Taimoor
Aj vývoj tejto pakistanskej strely bol v predchádzajúcich článkoch spomínaný, konečne má za sebou prvý test s verejne známym výsledkom. Práce na leteckej riadenej strele s plochou dráhou letu Taimoor prebiehajú v Pakistane už pod spoločnosťou Global Industrial & Defence Solutions (GIDS). Predtým ju vyvíjal vojenský výskumný ústav Air Weapons Complex of Pakistan určený na vývoj leteckej munície. Maketa strely bola prvýkrát predstavená v roku 2022. Podľa deklarovaných špecifikácií má strela štartovaciu hmotnosť približne 1 200 kg a dolet až 600 km, pričom sa výslovne uvádza, že sa vzťahuje na jej konvenčnú konfiguráciu (čo naznačuje úvahy o jadrovej hlavici). Je vybavená viackanálovým navigačným systémom kombinujúcim inerciálnu navigáciu, satelitnú navigáciu, DSMAC (Digital Scene Matching Area Correlation – systém s využitím umelej inteligencie porovnáva obraz reálneho terénu s jeho digitálnou kópiou, senzor spravidla optický a infračervený) a TERCOM (porovnáva terén s digitálnou mapou, senzor rádiolokačný, prípadne výškomer, výhodný v pochodovej fáze letu ako doplnok k inerciálnemu navádzaniu), ako aj infračerveným senzorom IIR pre terminálne navedenie na cieľ.
Test strely Taimoor:
Toto nie je prvá pakistanská strela s plochou dráhou letu. Od roku 2012 krajina používa Ra’ad (tiež známy ako Hatf-8) s deklarovaným doletom 550 km (prípadne 350 km podľa iných zdrojov). Od roku 2020 Pakistan používa aj Ra’ad II s deklarovaným doletom 600 km (prípadne 550 km podľa alternatívnych odhadov). Použitie infračerveného senzora IIR (imaging infrared seeker) však u týchto skorších rakiet nebolo hlásené. Kľúčovým rozdielom strely Taimoor je aj úplne nová chvostová časť. Očakáva sa, že prijatie konfigurácie chvosta v tvare X bude mať pozitívny vplyv na charakteristiky strely s nízkou signatúrou pre prostriedky akvizície cieľov nepriateľskej protivzdušnej obrany. Taimoor má byť integrovaný do výzbroje spoločného čínsko-pakistanského stíhacieho lietadla JF-17 (viac ako 150 lietadiel v prevádzke v pakistanských vzdušných silách) a bude takmer určite potrebná ďalšia spolupráca s Čínou. To isté platí pre čínske stíhačky J-10CE (približne 20 lietadiel v prevádzke). Zároveň, určitou výzvou môže byť z politických dôvodov integrácia tejto strely do výzbroje pakistanských stíhačiek F-16 (až 75 lietadiel v rôznych verziách). Vyžadovať to bude schválenie zo strany USA. Preto je pozoruhodné, že na testovanie Taimooru sa použila stará francúzska stíhačka Mirage III (prvý let 1956), ktorej je Pakistan posledným používateľom. Spolu s Mirage 5 prevádzkuje Pakistan 120 až 160 lietadiel týchto typov v rôznych stavoch bojovej a letovej pohotovosti.
Strela Taimoor môže byť porovnávaná s tureckou strelou SOM alebo aktuálne na ukrajinskom bojisku nasadzovanou strelou Storm Shadow/SCALP. Tú používa aj indické letectvo, ktoré sa tiež nevyhýba prevádzkovaniu starších lietadiel. Aktuálne prišli správy o tom, že ľahké útočné nadzvukové stroje SEPECAT Jaguar India bude používať až do roku 2050. V krajinách pôvodu skončili v roku 2005 (Francúzsko), resp. 2007 (Veľká Británia). Dôvodom je akútny nedostatok bojových lietadiel v indických vojskách, umocnený nedávnym vyradením typov Mig-21 a Mig-27.
Jóbovou zvesťou bol z tohto pohľadu zostrel francúzskej stíhačky Rafale indických vzdušných síl čínskou stíhačkou J-10 pakistanských vzdušných síl. V polovici januára 2026 vydal čínsky SASTIND (Štátna správa vedy, techniky a priemyslu pre národnú obranu) správu o významných udalostiach roku 2025. Medzi nimi sa spomína aj prvé vzdušné víťazstvo čínskej stíhačky J-10CE nad francúzskou Dassault Rafale, počas indickej operácie Sindoor, pri ktorej boli Rafale nasadené s riadenými strelami s plochou dráhou letu SCALP a bombami AASM Hammer. Zostrel mal byť dosiahnutý na vzdialenosť 200 km strelou PL-15.
Pochopiteľne, ešte v predvečer operácie Sindoor aj Armádny magazín pripravoval správu o testovaní pakistanských balistických striel. Jej prílepkom bola informácia o strelách vzduch-vzduch PL-15 v pakistanskej výzbroji. Či to Indii stálo za to? Kopa zbytočných nervov a obáv z all-out war. Plus strata stíhačky Rafale, ktorá sa vyrábala úderníckym tempom 26 kusov za rok 2025 pre francúzske vzdušné sily aj na export.
Vývoj novej leteckej munície v netradičných krajinách pôvodu môže zaujať aj slovenské vzdušné sily, čisto hypoteticky. Dopad môže mať aj na ďalší vývoj konfliktu na Ukrajine, ak by pokračoval ešte dlhú dobu a negatívne ovplyvniť ruské vojnové úsilie.
Nová munícia zníži závislosť tradičných odberateľov leteckej munície a ich spojencov na dodávkach zo Západu v situácii, kedy je výhodnejšie leteckú muníciu vyrobiť a dodať na Ukrajinu než ju nevyrobiť vôbec. Takisto sa môže vyskytnúť schéma podobná českej granátovej iniciatíve, ktorá ukrajinským vojskám zabezpečovala dodávky delostreleckej munície. Táto nová letecká munícia z krajín ako Turecko a Pakistan môže vytesniť zo skladov západných armád posledné rezervy starej munície, prípadne sa dodá priamo ukrajinským vzdušným silám.
Nakoniec, reč môže ísť aj o priamych dodávkach v zložitej medzinárodnej vojensko-politickej situácii. Netreba zabúdať na častý výskyt pakistanskej munície na ukrajinskom bojisku. Turecko dodáva ukrajinským vojskám napríklad obrnené automobily kategórie MRAP, zdokumentované sú straty 132 automobilov typu BMC Kirpi a už aj 14 BMC Kirpi II.
Otázka je, do akej miery má Rusko započítané takéto rizikové faktory do svojich ďalších plánov na vedenie vojny, pri súbežnom raste zbrojnej výroby v Európe. Netreba si napríklad robiť ilúzie o tom, že ak slovenská firma uzavrela s ministerstvom obrany SR rámcovú zmluvu na dodávky munície za 58 miliárd Eur v priebehu siedmich rokov pre štáty EÚ, všetko to skončí hlboko uložené v podzemných skladoch, pričom na neurčito.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
