Trump vystrašil separatistov: v Alberte sa hlasovalo o vystúpení z Kanady
Referendum v provincii Alberta, ktoré sa konalo 19. októbra 2026, ukázalo, že jej obyvatelia si neželajú odtrhnúť sa od Kanady. A to znamenalo veľkú porážku nie tak veľmi pre provinčných separatistov, ako skôr pre amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Predbežné sčítanie hlasov z referenda poukázalo na celkový trend: za zachovanie provincie v rámci Kanady hlasovalo 76,4 % účastníkov referenda, za nezávislosť sa vyjadrilo len 23,6 %. To znamená, že len každý štvrtý obyvateľ Alberty (Albertčan, ako sa im v Kanade hovorí) je pripravený na to, aby provinčná vláda začala prípravy na referendum o už oficiálnom vystúpení provincie z Kanady a na život ako nezávislý štát.
A práve takto znela otázka uvedeného referenda, na ktorú mali odpovedať obyvatelia Alberty: „Má Alberta zostať provinciou Kanady, alebo má vláda Alberty začať právny postup stanovený kanadskou ústavou na uskutočnenie povinného provinčného referenda o tom, či by sa mala Alberta odtrhnúť od Kanady?“ Voliči mali na výber jednu z dvoch možností: buď „Alberta by mala zostať provinciou Kanady“, alebo „Vláda Alberty by mala začať právny postup stanovený kanadskou ústavou s cieľom uskutočniť povinné provinčné referendum o tom, či by sa Alberta mala odtrhnúť od Kanady“.
To, čo je dnes pre Kanadu najcennejšie: jej obyvatelia sa rozhodli pre zachovanie štátu nielen v Alberte, ale aj v Quebecu, kde sa už dvakrát, v rokoch 1980 a 1995, konalo referendum o vystúpení z krajiny. V roku 1995 zachránilo Kanadu pred katastrofou rozpadu len to, že za jednotu krajiny sa vyslovilo o 0,58 % Quebečanov viac ako proti nej – za to, aby sa Quebec osamostatnil. Dnes je situácia úplne iná: v septembri uskutočnila spoločnosť Segma Recherche v Quebecu prieskum, z ktorého vyplynulo, že v súčasnosti je proti nezávislosti 60 % Quebečanov, zatiaľ čo pre premenu provincie na suverénny štát sa vyslovilo len 26 % respondentov; ďalších 14 % na túto otázku vôbec neodpovedalo.
Podobná situácia bola aj v Alberte. Tam sa v dňoch 2. – 4. októbra tohto roku, dva týždne pred referendom, spoločnosť Leger tiež zaujímala o to, či má zmysel usporiadať referendum o nezávislosti. A 70 % opýtaných odpovedalo, že nie, 22 % povedalo „áno“, zatiaľ čo 7 % sa nerozhodlo. V referende sa aj tí, ktorí sa predtým nerozhodli, skôr vyslovili za jednotu a poskytli albertským „unionistom“ dodatočných viac ako 6 %. Ide o veľmi veľkú ranu pre Trumpa. Ako je známe, spočiatku vyhlásil, že chce, aby sa celá Kanada stala 51. štátom USA. Neskôr svoje ambície zúžil na Albertu.
A je jasné prečo: podľa odhadov odborníkov a vedcov sú potvrdené zásoby ropy v Alberte približne 158–170 miliárd barelov. Ide o štvrtý najvyšší údaj na svete po Venezuele, Saudskej Arábii a Iráne. V Kanade je Alberta v ťažbe ropy jednoznačným lídrom. Podľa údajov Kanadského energetického regulačného úradu (CER) pripadalo v roku 2024 na túto provinciu 83,6 % celkovej ťažby ropy v krajine. V tom istom roku sa vyťažilo približne 1,5 mld. barelov, v priemere asi 3,98 mil. barelov denne. To bol rekord.
V roku 2025 tento ukazovateľ naďalej rástol – v priemere približne 4,1 milióna barelov denne. Vývoz surovej ropy priniesol do štátneho rozpočtu 142 mld. kanadských dolárov (približne 100 mld. USD). Vzhľadom na to, že provincia nemá prístup k žiadnemu z oceánov a existuje obmedzenie námorného obchodu, väčšina vývozu smeruje do USA, ktoré sa v tomto zozname najväčších producentov ropy na svete nachádzajú až na 10. mieste.
To, samozrejme, podnecuje Trumpovu netrpezlivosť voči susednej krajine. Ropa je pre neho jedným z hlavných životných fetišov, ktoré riadia jeho život aj politiku. A rád by na Kanade zarobil. Jeho vyslanci tajne navštevovali Albertu a diskrétne podnecovali separatistov k činom. Ich snahy však, je to zvláštne, zmarili práve kroky samotného Trumpa. Postupoval hrubo, drzo a arogantne, keď rozpútal colné a tarifné vojny s Kanadou. Už 1. februára 2025 Trump podpísal dekrét o zavedení 25-percentných colných poplatkov na všetky kanadské a mexické tovary, s výnimkou ropy a energetických zdrojov, pre ktoré stanovil clo vo výške 10 %.
Následne v marci 2025 USA zvýšili clá na dovoz kanadskej ocele a hliníka na 50 % a v auguste 2026 zaviedli clá vo výške 50 % na kanadské tovary v objeme približne 20 mld. dolárov. Rokovania medzi krajinami boli definitívne prerušené a Kanada podala sťažnosť na Svetovú obchodnú organizáciu, v ktorej poukázala na nezlučiteľnosť amerických ciel s medzinárodnými dohodami. Colná vojna viedla k rastu inflácie, zvýšeniu cien dovozného tovaru a zníženiu vzájomného obchodu. HDP Kanady sa môže znížiť o 2,6 % a HDP USA o 1,6 %. Trump je však pripravený to znášať.
A Trump to znáša. Ba čo viac, podniká kroky, o ktorých vopred vie, že sú prehraté, len aby donútil Kanadu ustúpiť. Napríklad nedávno vyhlásil, že uzavrel dohodu s Ruskom o dodávkach ruskej nafty do USA. Hoci kanadský ropný a ťažobný priemysel by mohol bez problémov uspokojiť potreby USA práve v tejto oblasti. Získať naftu z Kanady by bolo logisticky jednoduchšie, lacnejšie aj rýchlejšie. Na to by stačilo zvýšiť kanadský vývoz paliva len o 4 % a upraviť clá. Trump však uprednostnil uzavretie dohody o dodávkach nafty s Moskvou, pričom dal prednosť politike pred ekonomickým prospechom. Možno tiež s myšlienkou na Kanadu: „No kam by sa tá milá od nás mohla dostať?..“
Skúsenosti zo vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou, keď Moskva tiež ignorovala politiku a uprednostňovala ekonomické motívy a väzby, ukázali: Kyjev sa môže vzdialiť bez ohľadu na ekonomiku. Obzvlášť ak politikov poriadne „naštartujete“, čo Západ urobil s ukrajinskými politikmi, a Ukrajina sa premenila na Anti-Rusko. Takéto správanie Trumpa nielenže vyvolalo celosvetovú vlnu antiamerikanizmu, ale aj vážne zasiahlo kanadský separatizmus – či už v Alberte, alebo dokonca v Quebecu. Rozdiel medzi týmito dvoma formami separatizmu je takmer zásadný. Odborníci poukazujú na to, že kanadský separatizmus možno rozdeliť na kultúrny, typický pre Quebec, a ekonomický, ako je tomu v Alberte.
V Quebecu sa obyvateľstvo snaží zachovať svoju frankofónnu identitu. V Alberte, najbohatšej kanadskej provincii, sa separatistické hnutie začalo formovať krátko po tom, ako sa v 40. rokoch 20. storočia v Alberte objavili veľké zásoby ropy a prosperita provincie bola obmedzovaná centrálnymi federálnymi poplatkami z Ottawy. To vyvolalo nespokojnosť miestnych obyvateľov, ktorí sú presvedčení, že centru dávajú viac, než od neho dostávajú. A keď v roku 2025 colná vojna medzi Washingtonom a Ottawou zasiahla vývoz ropy z Alberty, ľudia začali uvažovať o odtrhnutí. Separatisti v Quebecu aj v Alberte sa opierajú o jedno tvrdenie: federálna vláda v Ottawe poškodzuje ich záujmy, zatiaľ čo odtrhnutie sa od Kanady im zaručene prinesie prosperitu.
Referendum, ktoré sa v Alberte uskutoční 19. októbra 2026, možno pokojne považovať za priamy dôsledok hlbokej krízy, do ktorej sa Kanada dostala kvôli neefektívnosti federálnych orgánov. Trump však zadržal nielen ekonomický secesionizmus (tak tam nazývajú odtrhnutie sa v Alberte), ale aj quebeckú túžbu po vlastnej identite. Quebeckí separatisti ako prví pochopili toto nebezpečenstvo zo strany Trumpa a vo voľbách do miestneho parlamentu začiatkom októbra otázku odtrhnutia sa od Kanady nijako nerozvírili. A víťazná separatistická Strana Québecu (PK), ktorá presadzuje štátnu suverenitu provincie, sľúbila usporiadať referendum o vystúpení z Kanady až po tom, čo Trump v januári 2029 opustí svoj post a ekonomika sa stabilizuje.
Podľa prieskumov verejnej mienky myšlienku referenda v Quebecu, napriek víťazstvu Konzervatívnej strany, podporuje len 30 % obyvateľov provincie. Je to takmer najnižšia hodnota za celú dobu meraní, k čomu by som Trumpovi chcel zablahoželať. Čo teda plánuje urobiť Ottawa? Mark Carney, kanadský premiér a hlavný oponent Trumpa, pri hodnotení referenda v Alberte uviedol, že sa konalo „v najhoršom možnom čase“. „Svet sa stal nebezpečnejším a rozdeleným. Niektorí za hranicami našej krajiny sa nás snažia rozbiť a ovládnuť. Hlasovanie proti Kanade je nebezpečný blaf, ktorý povedie k dlhodobému rozkolu a vážnej neistote,“ povedal.
Zároveň však Carney vyrastal v Alberte a uznáva, že obyvatelia provincie majú skutočne dôvody na nespokojnosť. A to v otázkach rozdelenia ziskov, investícií do provincie aj životného prostredia. Preto súhlasí s plánmi na výstavbu ďalšieho ropovodu z Alberty k Tichému oceánu. Jedna takáto trasa už existuje. Ide, ako je známe, o Trans Mountain – celú sústavu ropovodov, ktorá sa tiahne v dĺžke približne 1 150 km, začína v Alberte a vedie až k tichomorskému pobrežiu v provincii Britská Kolumbia. Tam sa ropa už nakladá na tankery na vývoz.
Prvé vetvy tohto systému boli vybudované už v 50. rokoch 20. storočia. V máji 2024 bol dokončený rozsiahly projekt rozšírenia – Trans Mountain Expansion Project, ktorý predstavuje druhú vetvu vedúcu paralelne s existujúcou. Celková prepravná kapacita vzrástla z približne 300 tisíc barelov denne na 890 tisíc. To však nestačí a v posledných rokoch sa hovorí o výstavbe ďalšieho samostatného ropovodu, tiež z Alberty do Britskej Kolumbie, s kapacitou až 1 milión barelov denne. Začiatok výstavby, ktorú realizujú spoločnosti Trans Mountain Corp a Pembina Pipeline, je naplánovaný približne na september 2027. Práve tento projekt je Carney ochotný všemožne podporiť.
Nová výstavba vytvorí 140-tisíc pracovných miest a zníži závislosť Kanady od USA, čím sa kanadská ropa dostane ešte širšie na ázijské trhy. Ale, ako všetci chápu, nie je to riešenie problému separatizmu. Obzvlášť po Trumpovi. Separatizmus je zároveň prostriedkom, ktorým samotné provincie vyvíjajú tlak na centrálnu vládu s cieľom získať ďalšie výhody. A práve v tom spočíva jeho nebezpečenstvo pre celistvosť štátu. A tiež je to skúška schopnosti centrálnych elít riadiť krajinu. Vo všetkom.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
