Aktuality, Letectvo,

MiG-31BSM vs. F-22A Raptor, ktoré ťažké stíhacie lietadlo z týchto dvoch by malo prevahu vo vzdušnom boji?

---

 

Americké stíhacie lietadlo, mimochodom prvé lietadlo 5. generácie na svete, ktoré bolo zaradené do služby, je prevádzkované od roku 2005 a je považované zároveň za najvýkonnejšie lietadlo pre vybojovanie vzdušnej prevahy aké kedy bolo vôbec vyvinuté tak v americkom letectve, ako aj na Západe. Počiatky vývoja lietadla F-22 Raptor siahajú do konca 70. rokov 20. storočia, a za jeho vývojom bol úmysel a snaha obnoviť americkú prevahu vo vzduchu, ktorú vtedy zabezpečovali stíhacie lietadlá 4. generácie F-15C/D Eagle. Tie od 80. rokov čelili najvýkonnejším ruským stíhacím lietadlám Suchoj Su-27 (v kóde NATO Flanker) a jeho derivátom a tiež významnému počtu ťažkých záchytnych stíhacích lietadiel MiG-31 (v kóde NATO Foxhound). Kým F-22 Raptor je považovaný za najvýkonnejšie lietadlo Západu, MiG-31, vrátane jeho najmodernejších verzií BM a BSM, je považovaný za jedno z najvýkonnejších ruských bojových lietadiel dneška a súčasne je to najťažšie (aj najrýchlejšie) stíhacie lietadlo na svete.

 

 

F-22 Raptor v súčasnosti nemá priameho (technologického) konkurenta v ruských Vzdušných a kozmických silách (VKS), hoci VKS disponujú tromi samostatnými triedami bojových lietadiel špecializovanými práve na vzdušný boj, a ktoré boli zároveň vyvinuté tak, aby boli schopné čeliť pokročilým americkým stíhacím lietadlám. Rusko vyvinulo a má zaradené vo svojich vzdušných silách lietadlo generácie 4++, Su-35S, ktoré má podobné určenie ako má F-22 Raptor, a ktoré ťaží zo svojich supermanévrovacích schopností, možnosti veľkej nosnosti najmodernejšej výzbroje, výkonného radaru a schopnosti vyhľadávania protivníka pomocou IRST (infračervené vyhľadávanie a sledovanie cieľa), a hoci využíva aj prvky stealth technológií, práve v tejto oblasti zaostáva za americkým Raptorom.

 

Novší , zatiaľ „iba” zamýšľaný člen VKS RF, Su-57, nakoľko jeho sériová výroba sa len rozbieha, je podobne ako F-22 Raptor vyvíjaný s ohľadom na stealth technológie. No podľa amerických odborníkov ho taktiež nie je možné priamo porovnávať s F-22, lietadla vyvíjaného pre integráciu technológií 6. generácie v priebehu nadchádzajúcej dekády, čo umožní USA smerovať k ďalšej generácii amerických stíhacích lietadiel. Je však nepravdepodobné, že by F-22 bola širšie nasadzovaná dovtedy, kým nebudú tieto technológie vyvinuté a do tých čias bude Raptor stále viac považovaný za zastaralý a prekonaný americkou 6. generáciou stíhacích lietadiel. MiG-31, rovnako ako ostatné ruské bojové lietadlá, má ďaleko od priamej analógie k Raptoru, je však v súčasnosti jednou z najvýkonnejších platforiem stíhacích lietadiel vzdušnej prevahy Ruska, pričom ruské VKS disponujú značným počtom týchto výkonných lietadiel, takže ich porovnanie má veľký význam z hľadiska rovnováhy síl v budúcom potenciálnom vzdušnom konflikte.

 

So svojou hmotnosťou na úrovni približne 29 400 kg je F-22A so značnou rezervou na čele pred najťažšími západnými stíhacími lietadlami. Dokáže niesť jeden z najväčších a najvýkonnejších západných radarov, AN/APG-77, ktorý váži okolo 554 kg. MiG-31 je však dokonca aj v porovnaní s Raptorom extrémne ťažké a výkonné lietadlo. S hmotnosťou lietadla vyše 41 000 kg každý z „Foxhoundov” nesie 1500 kg vážiaci radar Zaslon od spoločnosti Fazotron, ktorý dokáže vyhľadávať a sledovať ciele a protivníka na oveľa väčšiu vzdialenosť ako jeho značne menší náprotivok v Raptore.

 

Hoci už aj pôvodný radar Zaslon patril vo svojej dobe medzi najvýkonnejšie na svete, po predchádzajúcej podstatnej modernizácii sa jeho schopnosť vyhľadávania zvýšila natoľko, že prekonáva mnohé zo špecializovaných lietadiel včasnej výstrahy (AWACS). Napriek tomu, že nie je z kategorie AESA (aktívne skenovanie), z čoho ťaží napríklad radar AN/APG-77, je Zaslon natoľko veľký a výkonný, že je v dohľadnej budúcnosti viac ako nepravdepodobné jeho zachytenie radarmi na menších stíhacích lietadlách protivníka predtým, ako budú tieto zachytené radarom Zaslon na MiGu-31.

 

 

Valentin Stepanov, v rokoch 1971 až 1999 zástupca hlavného konštruktéra a riaditeľ konzultačného strediska v OKB MiG krátko po zavedení Raptora sa vyjadril takto k schopnostiam oboch lietadiel viesť vzdušný boj:

“Dnes Američania pripúšťajú, že ak existuje porovnateľné lietadlo s F-22, tak je to MiG-31. V prvom rade má MiG-31 výkonnejší radar. Za druhé, MiG-31 je schopný niesť viac riadených striel (počtom a hmotnosťou), ktoré majú zároveň dlhší dosah ako tie na F-22. MiG-31 dosahuje vyššiu rýchlosť ako F-22, jeho dynamické pole zachytenia je ďaleko väčšie. V skutočnosti je MiG-31 najuniverzálnejšie záchytné stíhacie lietadlo s najlepšími schopnosťami zachytiť protivníka či nepriateľský cieľ.”

 

Uvedené vymenované výhody lietadla MiG-31 poskytujú istý pohľad na jeho silné stránky. Na čo je však nutné pamätať je, že stanovisko Stepanova bolo vyslovené dávno pred zaradením poslednej verzie MiG-31BSM k jednotkám VKS Ruska, hoci i schopnosti Raptorov od jeho uvedenia prešli istým vylepšením. Toto hodnotenie by zároveň nemalo byť brané doslovne vzhľadom na postavenie Stepanova, rovnako by však mali byť brané s rezervou tvrdenia na Západe, podľa ktorých Raptor poľahky prekoná všetkých svojich protivníkov.

 

 

Porovnávajúc riadené strely typu vzduch-vzduch oboch platforiem, F-22 dokáže niesť vo svojich interných zbraňových šachtách šesť riadených striel dlhého dosahu AIM-120D AMRAAM a dve riadené stely krátkeho dosahu AIM-9X. To je rovnaká užitočná nosnosť ako mal jeho predchodca, F-15C a 2x viac ako unesie jeho súčasný ľahší, jednomotorový spolubojovník, F-35A. Riadené strely AIM-120D majú dosah približne 180 km a sú náhradou za staršie riadené strely AIM-120C z obdobia po roku 2000, a ktoré mali oveľa kratší dosah, len približne 105 km. Nosnosť maximálnej užitočnej záťaže MiGu-31 sa po tom, ako bolo lietadlo ďalej vylepšované, zvyšovala a dnes unesie v štandardnej konfigurácii šesť riadených striel dlhého dosahu R-37M a 2 riadené strely krátkeho dosahu R-73. Riadená strela R-37M je novšieho dáta ako americká AIM-120 a dokáže vyvinúť hypersonickú rýchlosť až Mach 6, zatiaľčo AMRAAM dosahuje len Mach 4. To dáva zamierenému nepriateľskému lietadlu značne kratší čas na reakciu pri vypustení strely a súčasne to významne zvyšuje pravdepodobnosť zásahu.

 

Na prvý pohľad vzhľadom na počet rovnaká užitočná nosnosť… avšak ruská riadená strela nesie masívnu 60 kg vážiacu výbušnú bojovú hlavicu, jednu z najväčších, aká kedy bola použitá pri riadených strelách typu vzduch-vzduch, a ktorá tak zabezpečuje strele ďaleko vyššiu pravdepodobnosť zničenia cieľa. Hmotnosť bojovej hlavice americkej strely AIM-120 je „len” okolo 20 kg, alebo inak, jedna tretina ruskej, čo ju stavia do značne nevýhodnej pozície. Avšak pravdepodobne najvýznamnejšou výhodou vyzbroje MiGu-31 je jej dosah. R-37M je oveľa väčšia strela (dĺžka R-37M je 4,06 m a celková hmotnosť 510 kg), schopná zasiahnuť cieľ až vo vzdialenosti do 400 km (podľa niektorých zdrojov len do 300 km, exportná verzia len do 200 km, takže vo výzbroji tretích strán je vlastne akýmsi ekvivalentom AIM-120D, pozn. prekl.). Pritom aj najnovšie verzie AIM-120D dosahujú menej ako polovicu tohto dosahu, čo opäť dáva značnú nevýhodu na stranu americkej riadenej strely. Dosah striel R-37M v priamom porovnaní s AIM-120D AMRAAM a ich nasadenie na lietadlách MiG-31BSM vynikne ešte vďaka jednej výhode lietadla MiG-31 a tou sú letové výkony samotného lietadla. Foxhound je totiž najrýchlejším a najvyššie lietajúcim súčasným stíhacím lietadlom na svete, schopným operovať v letových hladinách presahujúcich 21 km a pri rýchlostiach nad Mach 2.8. To umožňuje ruskému lietadlu vypúšťať riadené strely so značne vyššou kinetickou a gravitačnou potenciálnou energiou, než dokáže Raptor, takže v konečnom dôsledku poskytne svojim strelám ešte dlhší dosah.

 

 

Kým MiG-31 je veľmi silným vo vzdušnom  boji typu beyond-visual-range (beyond visual range – BVR, mimo vizuálnu vzdialenosť / dosah), F-22 má niekoľko výhod plynúcich z použitia stealth technológií. Dnes je Raptor najťažšie radarovo zachytiteľným lietadlom na svete, s veľmi malým radarovým odrazom (RCS) a tepelnou stopou. Zatiaľčo tieto výhody sú veľmi málo použiteľné, ak je F-22 v úlohe záchytnej stíhačky, počas vykonávania úloh lietadla vzdušnej prevahy jej stealth vlastnosti poskytujú značne vyššiu schopnosť prežitia a sťažujú možnosť jeho zamerania ako cieľ na dlhšie vzdialenosti. Absencia stealth technológií na lietadlách MiG-31 ich robí v tomto smere zraniteľnejšími, hoci ich oveľa väčší dolet a akčný rádius im dokáže kompenzovať tento nedostatok, keďže sa dokážu zapojiť do boja ďaleko predtým, ako by sa dostali do ohrozenia zo strany potenciálneho protivníka.

 

Hoci pokročilé stealth technológie robia z F-22 ťažkozamerateľný cieľ, lietadlá MiG-31BM a BSM sú zo všetkých lietadiel sveta najlepšie vybavené pre takúto náročnú úlohu. Veľkosť a celkový výkon radarov „tridsaťjednotiek” im umožňuje zamerať stealth stíhačky na podstatne väčšiu vzdialenosť ako sú schopné radary na menších stíhacích lietadlách, navyše novšie verzie „tridsaťjednotiek” sú schopné prenosu informácií medzi sebou o zameraných protivníkoch pomocou pokročilého systému datalinku, umožňujúceho zdieľanie získaných dát a súčasne tak aj efektívnejšie zameranie stealth platforiem na väčšie vzdialenosti.

 

Z uvedeného sa zdá byť nepopierateľné, že MiG-31 bude celkovo silnejším protivníkom vo vzdušnom boji typu BVR, kým v boji nablízko si uchováva výhody zase F-22 Raptor. F-22 je v súčasnosti jediným lietadlom na Západe s motormi s meniteľným vektorom ťahu, čo v spojení s vynikajúcim pomerom ťah/hmotnosť činí z „tridsaťjednotky” ľahký cieľ v prípade vzdušného boja nablízko. Pomer ťahu/hmotnosti motorov na lietadle MiG-31 je v porovnaní s F-22 Raptor veľmi nízky, MiG-31 totiž jednoducho nebol vôbec optimalizovaný pre zapojenie sa do vzdušného boja „zblízka”. Americká „výhoda” bola navyše posilnená integráciou do výzbroje vylepšených riadených striel AIM-9X Sidewinder vo verziách Block II a Block III, s  ďaleko vyššou pravdepodobnosťou zásahu na krátke vzdialenosti v porovnaní so strelami R-73, ktorými je vyzbrojený MiG-31 Foxhound. Ruské stíhacie lietadlo zase disponuje infračerveným vyhľadávacím a sledovacím systémom (IRST), ktorý pre zmenu zase nemá F-22 Raptor. Systém IRST poskytuje efektívnejšie zameranie a uzamknutie cieľa – stealth lietadiel na stredné a krátke vzdialenosti a súčasne tak umožňuje operovať bez radarovej stopy – posledná spomenutá výhoda je však v prípade relatívne veľkej radarovej stopy ruského lietadla v zásade nepodstatná, lepšie povedané nevyužiteľná, či dokonca skôr až neexistujúca. Takže je nepravdepodobné, že by to výraznejšie pomohlo ruskému lietadlu vo vzdušnom boji s F-22. „Tridsaťjednotka” má však nespornú výhodu oveľa vyššej rýchlosti a praktického dostupu, čo ju stavia do pozície toho, kto si vyberá miesto a čas stretnutia a môže sa tak lepšie vyhnúť potenciálnemu boju s Raptorom zblízka.

 

 

Odhliadnuc od čistých bojových schopností lietadiel, možno v oboch prípadoch povedať, že tak F-22 ako aj MiG-31 sú lietadlá s vysokými nárokmi na údržbu a prevádzkovými nákladmi a vysokou spotrebou paliva. Kým prevádzkové náklady lietadla MiG-31 boli predtým považované za extrémne vysoké, jedny z najvyšších na svete v čase keď lietadlo vstúpilo do služby, v porovnaní s F-22 sú dnes len zlomkom toho, čo stojí americká stíhačka. Prevádzka Raptora stojí za celú jeho životnosť viac ako 700 miliónov amerických dolárov, čo z neho robí najdrahšie stíhacie lietadlo na svete.

 

Nižšie prevádzkové náklady lietadla MiG-31 umožňujú okrem iného aj oveľa vyšší nálet. F-22 je navyše obmedzené typom letiska, z ktorého dokáže operovať – musí byť štandardného typu, s nepoškodeným povrchom, kým „tridsaťjednotka”, ako takmer všetky ruské (sovietske) bojové lietadlá, bola navrhnutá a skonštruovaná s ohľadom na vzlety a pristátia z neupravených, či dokonca provizórnych pristávacích plôch – čo sa stáva kritickou výhodou v prípade vojnového konfliktu, keďže vo vojne sa letiská stávajú primárnym cieľom útokov oboch strán. Podvozok a kolesá lietadla MiG-31 sú navrhnuté tak, aby umožnili lietadlu operovať aj zo zľadovatelých plôch, schopnosť, ktorú F-22 Raptor jednoducho nemá. Posledne menovaná schopnosť ruskej stíhačky skombinovaná so značnou vytrvalosťou a situačnou pripravenosťou, sú výhody, ktoré z „tridsaťjednotky” robia ideálnu platformu pre prevádzkovanie a vedenie boja v extrémnych arktických podmienkach. Príkladom sú potom ruské vojenské letiská na ďalekom severe s rastúcim počtom dislokovaných lietadiel.

 

 

Na záver je možné povedať, že MiG-31 sa javí ako celkovo výnimočne dobrý dizajn, ktorý dokáže ťažiť zo svojej vyššej hmotnosti, pevného draku lietadla pri súčasnom zachovaní nižších prevádzkových nákladov v porovnaní s F-22. Mimo stíhacieho lietadla 5. generácie Su-57, zostane  pravdepodobne „tridsaťjednotka” v službe v ruských jednotkách ako najvýkonnejšie lietadlo pre vzdušné boje, tým viac, ak bude ďalej priebežne modernizovaná ako doteraz.

 

F-22, ktorej výroba sa obmedzila na štyri roky po jej zaradení do služby, so svojou stárnucou počítačovou architektúrou, nedostatkom náhradných dielov a vážnymi problémami spojenými s modernizáciou, sa nachádza kupodivu v oveľa horšej situácii. Pre rastúce ťažkosti s údržbou flotily sa veľa špekulovalo o tom, že budú Raptory predčasne vyradené z prevádzky v prospech lacnejšieho lietadla F-15X, zaraďovaného do generácie 4+ a pokročilejších lietadiel F-X, so schopnosťami penetrácie do nepriateľského územia, z aktuálne vyvíjanej 6. generácie.

 

MiG-31 teda zostane pravdepodobne v prevádzke dlhšie (predovšetkým na ruskom internete sa už dlhší čas diskutuje a preberá možnosť jeho nahradenia nástupcom v podobe lietadla MiG-41, táto úvaha je navyše čas od času podporená vyhláseniami z armádneho prostredia, pozn.prekl.), predovšetkým kvôli obrovskému potenciálu súboru senzorov, ktorými lietadlo disponuje a možnosťami ich vylepšení, jeho relatívne nízkym prevádzkovým nákladom a v neposlednom rade možnostiam zmeniť lietadlo z jeho primárnej úlohy obranného lietadla na útočné integráciou schopnosti niesť hypersonickú riadenú strelu Ch-47M2 Kinžal. Ak vezmeme do úvahy jeho novonadobudnuté útočné schopnosti (v roku 2018), tak výhody nad lietadlom F-22, neschopným uskutočňovať protizemné a protilodné útoky, sa stávajú priam ohromujúcimi, a z lietadla F-22 Raptor ako platformy sa naopak stáva lietadlo oveľa menej univerzálne, ako je už dnes MiG-31 Foxhound.