Vrtuľníky palebnej podpory ruskej námornej pechoty Ка-29 sa vracajú späť do služby
Rusko, 14. september 2020 (AM, topwar) – Vojenské námorníctvo RF a letecký priemysel spoločnými silami pokračujú v rozsiahlom programe modernizácie transportných bojových vrtuľníkov Ka-29 vyvinutých v OKB Kamova. Uvedená bojová technika sa po modernizácii vracia do služby, posilňujúc tak Letectvo Vojenského námorníctva RF. Za posledné roky bol týmto spôsobom obnovený letecký park niekoľkých jednotiek a čoskoro prídu k jednotkám ďalšie vylepšené palubné vrtuľníky Ka-29.
Od projektu po prevádzku
Počiatky vývoja vrtuľníka Ka-29 spadajú ešte do obdobia 70. rokov 20. storočia. Prvý let sa uskutočnil v roku 1976 a sériová výroba bola spustená v roku 1984 v Leteckom závode v Kumertau. Posledný sériový kus zišiel z výrobnej linky v roku 1991, výroba bola následne prerušená na neurčito, v podstate by sa však skôr dalo povedať že nastálo, nové vrtuľníky tejto verzie sa totiž viac nevyrábali.
Ešte v roku 1985 boli Letectvu Vojenského námorníctva ZSSR dodané prvé sériové vrtuľníky Ka-29 a vzápätí sa začalo s ich zaraďovaním do služby, bola tiež vyvinutá metodika bojového použitia. Vo Vojenskom námorníctve ZSSR bol nový vrtuľník oficiálne zaradený v auguste 1987. Dovtedy výrobca dodal významnú časť objednaných strojov, z ktorých bolo možné zostaviť niekoľko letiek.
Celkovo bolo v rokoch 1984 až 1991 vyrobených 59 sériových kusov palubného vrtuľníka Ka-29. Väčšia časť z nich, 46 kusov, bola zaradená do stavu Letectva Vojenského námorníctva. Zvyšné vrtuľníky boli pridelené k iným štruktúram Ministerstva obrany. Palubné vrtuľníky Ka-29 boli tiež testované v 344. Centre bojového využitia armádneho letectva v meste Toržok s ohľadom na potreby armádneho letectva.
V Letectve Vojenského námorníctva ZSSR slúžili palubné transportné bojové vrtuľníky Ka-29 v jednotkách Severnej, Вaltickej a Tichomorskej flotily. Výcvikové jednotky boli súčasťou Čiernomorskej flotily. Po rozpade Sovietskeho zväzu boli stroje z uvedených flotíl a jednotiek rozdelené medzi dve krajiny, Ruskú federáciu a Ukrajinu, pričom väčší počet zostal zostal v Rusku a 5 kusov sa dostalo do stavu Námorných síl Ukrajiny.
Zvláštnosti prevádzky
Nový typ palubného transportného bojového vrtuľníka bol vyvinutý na podporu bojových operácií námornej pechoty. Úlohou vrtuľníkov Ka-29 bolo dopraviť výsadkárov na breh a poskytovať im palebnú podporu s pomocou guľometno-kanónovej, raketovej a bombovej výzbroje. Kabína určená na prepravu výsadkárov odviezla 16 príslušníkov námornej pechoty s plnou výzbrojou a na štyroch vonkajších podvesných bodoch mohol vrtuľník niesť ešte 1 850 kg leteckej výzbroje.
V závislosti od bojovej úlohy mohli vrtuľníky operovať buď z pobrežných letísk alebo z palúb lodí. Hlavnými nosičmi Ka-29 boli veľké výsadkové lode projektu 1174 (v kóde NATO trieda Ivan Rogov). Každá z troch lodí uvedenej triedy bola schopná niesť 4 vrtuľníky Ka-29 – s možnosťou výsadku 64 príslušníkov námornej pechoty. Vrtuľníky Ka-29 operovali aj z palúb lietadlových krížnikov. Uskutočnili sa tiež pokusy s prevádzkou na lodiach s pristávacou plochou pre jeden vrtuľník, v roku 1987 však boli kvôli nehode zrušené.
Ťažké časy
Na prelome 80. a 90. rokov nastali ťažké časy pre ozbrojené sily vo všeobecnosti a pre vojenské námorníctvo obzvlášť. Spočiatku „iba” klesala intenzita prevádzky rôznej techniky vrátane vrtuľníkov Ka-29. Následne bola zo stavu Vojenského námorníctva RF vyradená väčšia časť lietadlových krížnikov (zostal len ťažký lietadlový krížnik Admirál Kuznecov, z ktorého paluby sa Ka-29 zúčastnili aj bojov v Sýrii) a výsadkových (vrtuľníkových) lodí projektu 1174 schopných niesť transportno-bojové vrtuľníky. V prevádzke Vojenského námorníctva napokon zostala len jedna výsadková loď, Mitrofan Moskalenko (Severná flotila). Navyše, rozpad ZSSR viedol aj k rozdeleniu materiálovej základne medzi nástupnícke krajiny (Ruská federácia a Ukrajina v prípade námorníctva).
Všetky tieto okolnosti mali zdrvujúci dopad na stav flotily vrtuľníkov Ka-29 a jej ďalšiu perspektívu. Palubné vrtuľníky so zvláštnymi schopnosťami sa stali nepotrebnými, takže sa nepodnikali žiadne kroky na udržanie ich technického stavu. Stroje stáli v nečinnosti a ich stav sa tak neustále zhoršoval. Na konci 90. rokov 20. storočia previedlo Vojenské námorníctvo RF Vojsku Ministerstva vnútra asi 15-16 vrtuľníkov.
Kvôli uvedenému „státiu” a absencii adekvátnej údržby sa technický stav vrtuľníkov Ka-29 natoľko zhoršil, že bolo napokon velenie Vojenského námorníctva RF donútené k ich vyradeniu zo stavu s následným umiestnením do rezervy resp. úplným odpísaním, v dôsledku čoho okolo roku 2000 zostalo v prevádzke len približne 10 až 20 strojov.
V tejto súvislosti je však potrebné tiež uviesť, že aj napriek komplikovaným 90. rokom 20. storočia pokračovali práce na vývoji vrtuľníkov a s nimi súvisiacich technológií. Takto napríklad v roku 1997 sa dve lietajúce laboratóriá postavené na základe vrtuľníkov Ka-29 zúčastnili skúšok s cieľom vyvinúť metódy bojového použitia nového vrtuľníka Ka-50. Jeden z týchto dvoch vrtuľníkov Ka-29 niesol preň neštandardné zbrane, druhý mal nainštalovaný zameriavací a navigačný komplex pôvodne určený, resp. vyvíjaný pre Ka-50. V januári a vo februári 2001 absolvovala útočná bojová skupina zložená z dvoch vrtuľníkov Ka-50 a jedného vrtuľníka Ka-29VPNCU testy aj v reálnych podmienkach čečenského konfliktu.
Projekt modernizácie
Začiatkom 2000. rokov bola potvrdená správa o pláne vrátiť vrtuľníky Ka-29 späť do plnej prevádzky. Kvôli očakávaným objednaným francúzskym vrtuľníkovým lodiam Mistral malo byť opravených a zmodernizovaných 10 vrtuľníkov. Aby zodpovedali súčasným požiadavkám, bolo potrebné, aby dostali nové elektronické vybavenie a taktiež moderné zbraňové systémy. Bližšie podrobnosti k novému elektronickému vybaveniu však v tom čase neboli zverejnené.
Prvé kusy opravených Ka-29 sa dostali k Vojenskému námorníctvu v rokoch 2016 až 2017. Dnes slúžia v stave Tichomorskej a Baltickej flotily. Následne boli opravené a zmodernizované tiež vrtuľníky Severnej flotily. Podľa údajov stránky The Military Balance sa vďaka uvedeným opravám a modernizácii počet transportno-bojových vrtuľníkov v prevádzke blíži k trom desiatkam.
Na dňoch „Izvestií” boli zverejnené správy o rozšírení oblastí prevádzkovania vrtuľníkov Ka-29. Od nasledujúceho roku sa plánuje ich využívanie na ochranu arktických hraníc štátu (Ruskej federácie). Tieto úlohy si podelia Severná a Tichomorská flotila. V západných oblastiach budú pôsobiť vrtuľníky Ka-29 zo stavu 830. okplp (samostatného protiponorkového vrtuľníkového pluku) Severnej flotily, ďalšie oblasti budú pridelené 317. zmiešanému leteckému pluku, ktorý je umiestnený na Kamčatke.
Návrat do služby
Transportno-bojový vrtuľník Ka-29 je už dosť starý – práce na jeho vývoji boli dokončené začiatkom 80. rokov 20. storočia. Napriek tomu však dodnes nielenže nie je zastaralý, no uchováva si i svoj dobrý potenciál. Včasná modernizácia cestou výmeny celkov a jednotlivých komponentov poskytuje možnosť predĺžiť prevádzku na veľmi dlhý čas vrátane plného využitia všetkých konštrukčných možností.
V skutočnosti sa do plnej prevádzky vracia naozajstné „lietajúce BVP” (bojové vozidlo pechoty), schopné poskytovať podporu príslušníkom námornej pechoty v tých najzložitejších podmienkach ich služby. Ka-29 sice nie je jediným domácim (ruským) vrtuľníkom schopným výsadku a palebnej podpory pechoty, disponuje však oproti iným výraznými výhodami. Palubný vrtuľník Ka-29 má kompaktnejšie rozmery oproti vruľníkom rodiny Mi-8, hoci nesie podobnú výzbroj. Oproti bojovému vrtuľníku Mi-24 má väčšiu priestorovú kapacitu pre výsadok. Okrem toho je Ka-29 prispôsobený k službe nad morom a z paluby lodí.
Obdobná vrtuľníková platforma, vybavená moderným zameriavacím a navigačným komplexom a ďalším najmodernejším vybavením, a taktiež kompatibilná so súčasnými leteckými zbraňovými systémami je pre Vojenské námorníctvo RF vysoko zaujímavá. Tento záujem už bol pretavený do niekoľkých objednávok a modernizácie bojovej techniky.
Proces návratu vrtuľníkov Ka-29 do prevádzky bol spustený pred niekoľkými rokmi a prináša reálne výsledky. Bolo uskutočnené opätovné vybavenie niekoľkých bojových jednotiek pôsobiacich v hlavných strategických smeroch. V najbližšej budúcnosti bude tiež možné zabezpečiť prítomnosť transportno-bojových vrtuľníkov v novej oblasti, v Arktíde. Budú môcť doplniť tam slúžiacu ďalšiu techniku novými možnosťami.
Vo všeobecnosti možno povedať, že história palubného vrtuľníka Ka-29 je veľmi zaujímavá. Špecializovaný stroj so širokými možnosťami prevádzky sa objavil v predvečer ťažkých a zložitých čias, ktoré mu neumožnili naplno prejaviť svoj potenciál. Napriek neprajnému osudu, po uplynutí niekoľkých desaťročí, sa však našli potrebné možnosti a Ka-29 sa tak bude môcť opäť predviesť v tom najlepšom možnom svetle.
Technické údaje (Ka-29):
Posádka: 2
+ 16 výsadkárov s výzbrojou alebo 10 zranených, z toho 6 sediacich a 4 na nosidlách
Dĺžka (trupu), m: 12,25
Šírka (trupu), m: 3,8
Priemer nosných rotorov, m: 15,9
Výška, m: 5,44
Hmotnosť, kg
normálna vzletová: 11 000
maximálna vzletová: 11 500
bojového nákladu: 1 850
nákladu v kabíne: 2 000
nákladu v podvese: 3 000
Pohonné jednotky, výkon: 2x turbohriadeľový motor Klimov TV3-117V, 2250 HP každý alebo 1 660 kW
Rýchlosť, km/h
cestovná: 235
maximálna v horizontálnom lete: 280
Maximálna rýchlkosť stúpania, m/s: 15,5
Maximálne prevádzkové preťaženie, g: 2,3
Dolet, km
akčný rádius: 460
preletová vzdialenosť: 740
Dostup,m
vo vise: 3 700
dynamický: 4 300 (5 000)
Výzbroj
Guľometno-kanónová
1x štvorhlavňový rotačný guľomet 9A622 kalibru 7,62 mm so zásobou 1 800 nábojov
1x rýchlopalný kanón 2A42 kalibru 30 mm so zásobou 250 nábojov
Podvesná výzbroj
2x univerzálne podvesné kanónové kontejnery UPK-23-250 s kanónom GŠ-23L kalibru 23 mm so zásobou 250 nábojov
4x závesníky s celkovou nosnosťou do 2 000 kg
– riadené rakety PTRK 9K113 Šturm-V s PTUR 9M114 Kokon alebo 9M120 Ataka (max 8 ks)
– neriadené rakety: S-5 (max 128 ks) v raketových blokoch UB-32 (max 4x) alebo S-8 (max 80 ks) v blokoch B-8B20A (max 4x)
– bomby – 2x ZB-500
