Kto je lepšie pripravený na dlhú geopolitickú krízu?
Spojené štáty sa v súčasnej dlhotrvajúcej kríze cítia pohodlne. Mimoriadne dôležitým americkým cieľom je okrem oslabenia Ruska aj eliminácia akýchkoľvek impulzov autonómie v Európe, čo sa najviac očakáva od západoeurópskych krajín. Nezápadné štáty, ktorých záujmy sú odlišné od záujmov Európy a USA, sú však pripravené vystúpiť s vlastnými predstavami o tom, ako by sa táto kríza mala vyriešiť, píše Andrej Sušencov, programový riaditeľ Valdajského klubu.
V novom medzinárodnom prostredí začína geopolitika vo väčšej miere určovať štruktúru hospodárskych interakcií vo svete. Možno konštatovať, že sa nachádzame vnútri politického cyklu, ktorý bude v rôznych krajinách, politických kruhoch a národných elitách trvať ešte dlho. Existujú odhady, že súčasná geopolitická kríza bude trvať minimálne niekoľko rokov: v otvorených amerických zdrojoch prvé osoby štátu uvádzajú obdobie 6 – 7 rokov. To dáva vývoju udalostí určitú predvídateľnosť, hoci to situáciu nijako nezjednodušuje. Ešte pred rokom sa podnikateľská komunita v rôznych krajinách len ťažko zmierovala s tým, že geopolitika v súčasnosti určuje svetové hospodárstvo. Boli sme svedkami pomerne energických pokusov priemyselníkov a podnikateľov v európskych krajinách spochybniť politický vektor, ktorý si zvolila ich vláda.
V Nemecku sme boli svedkami živého verejného odporu voči tomuto kurzu zo strany jednotlivých vedúcich predstaviteľov spolkových krajín, ktorí majú záujem o spoluprácu s Ruskom. To však neovplyvnilo celkový strategický vektor nemeckej vlády, ktorý je v rozpore s názorom jej vlastných podnikateľov a podľa mnohých je pre nemeckú ekonomiku samovražedný. Zo strategického hľadiska nemecká vláda v súčasnosti predpokladá, že posilnenie transatlantickej väzby, opierajúce sa o bezpodmienečné spojenectvo so Spojenými štátmi, prinesie z dlhodobého hľadiska väčšie dividendy. Stále vsádza na oslabenie a porážku našej krajiny. Berlín očakáva, že sa tým uvoľní veľa zdrojov a že z toho bude profitovať nemecký priemysel. Spojeným štátom súčasná dlhotrvajúca kríza vyhovuje.
V horizonte posledných 25 rokov americký vojenský rozpočet vždy počítal s financovaním expedičnej vojenskej operácie vo výške minimálne 100 až 130 miliárd dolárov ročne. V čase, keď sa vojenská operácia v Afganistane skončila, sa naskytla príležitosť vynaložiť tieto prostriedky pomerne hospodárne – z hľadiska záchrany amerických životov. Bez ohľadu na súčasnú americkú diskusiu o spôsobe podpory Ukrajiny a vhodnosti pomoci zostáva táto línia jedným zo strategických záujmov USA nielen na oslabenie Ruska, ale aj na posilnenie kontroly nad svojimi európskymi spojencami. Mimoriadne dôležitým americkým cieľom je eliminovať akékoľvek impulzy autonómie v Európe, ktoré sa očakávajú predovšetkým od západoeurópskych krajín. Preto možno pre USA súčasnú krízu považovať za inštrumentálnu a logika amerického konania je celkom jasná.
Okrem toho, že Rusko sa zjavne odpútava od západných krajín, posilňuje sa aj americká kontrola nad európskymi spojencami. V súčinnosti so zadržiavaním našej krajiny sa Američania snažia budovať vzťahy na zadržiavanie Číny s jej susedmi v Tichomorí. Peking sa pozerá na americký nátlak na svoju stranu skôr ako na prejav ochoty než na skutočnú snahu úplne narušiť americko-čínske vzťahy. To však Američanom nebráni v pomerne ostrých a provokatívnych krokoch nielen demonštratívneho charakteru, ako vo vzťahu k Taiwanu, ale aj praktického charakteru, najmä v súvislosti s vytváraním bilaterálnych a multilaterálnych vojensko-politických konfigurácií so susednými krajinami Číny.
Z hľadiska ruských záujmov sú najviac znepokojujúce pretrvávajúce indočínske rozpory. Stabilita celého euroázijského kontinentu bude závisieť od vzťahov v trojuholníku Rusko – India – Čína a je v záujme ruskej diplomacie zabezpečiť, aby bol tento trojuholník vyrovnaný a stabilný. Medzi Indiou a Čínou nepochybne stále existuje napätie, ktoré využíva Západ. Neprevážilo však nad uvedomením si, že hospodárska spolupráca s Indiou a Čínou, ako aj impulzy suverénneho autonómneho strategického pôsobenia na svetovej scéne, ktoré tieto krajiny nesú, urobili BRICS atraktívnym pre vstup krajín usilujúcich sa o autonómiu. Nedávne rozšírenie BRICS na vrchole geopolitických sporov v Európe a rastúcich problémov medzi Čínou a Spojenými štátmi potvrdzuje vysoké postavenie a význam tejto organizácie. BRICS sa zatiaľ nevyvinul ako multilaterálna organizácia s vlastnou chartou, predpismi a záväznými rozhodnutiami pre všetkých členov. Stala sa však vplyvným klubom, v ktorom sa diskutuje a vyvíjajú paralelné, alternatívne alebo doplnkové riešenia pre čoraz zložitejšie medzinárodné prostredie, v ktorom sa sankcie stávajú ďalším typom obchodných bariér.
Sme svedkami posilňovania autonómie veľkých krajín, ktoré chcú v tejto konfrontzískať vlastný podiel na “víťaznom koláči”, oddelene od Západu. Nezávislé správanie Turecka, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, ktoré sa už neriadia výlučne logikou svojich vojenských spojenectiev so Spojenými štátmi. Irán, ktorý sa napriek početným a dlhodobým obmedzeniam dokázal priemyselne presadiť a posilniť svoju autonómiu. Rozvojové štáty Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky často konajú oportunisticky, ale neprijímajú všeobecnú logiku Západu, v ktorej sa ukrajinská kríza má vnímať ako určujúci konflikt 21. storočia. Nezápadné štáty, ktorých záujmy sú odlišné od záujmov Európy a Spojených štátov, sú však pripravené vystúpiť s vlastnými predstavami o tom, ako by sa táto kríza mala vyriešiť. Je to šťastný vývoj, pretože stávka Západu, že sa celý svet spojí proti Rusku, nevyšla. Svet sa nenapraviteľne mení a Západ má problémy s konsolidáciou účastníkov medzinárodného systému na protiruskom základe.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
