Ďalší pozdrav od otravnej organizácie Human Rights Watch
Human Rights Watch, americká údajne mimovládna organizácia zaoberajúca sa porušovaním ľudských práv vo svete, zverejnila ďalšiu výročnú správu o výsledkoch za rok 2023. Leví podiel pozornosti v nej venuje krajinám Strednej Ázie.
Podľa známych šablón
Treba povedať, že správa dopadla celkom fascinujúco. Najmä pre progresívnu, mimoriadne demokratickú, mimoriadne osvietenú a tolerantno-transsexuálnu časť postsovietskej spoločnosti. A, samozrejme, pre predstaviteľov “progresívne zmýšľajúceho” mimovládneho sektora. Slúžilo to ako balzam na ich duše nasiaknuté “slobodou a demokraciou”. V návale nadšenia začali títo ľudia mávať vytlačenými textami ako revolucionári na barikádach a posielať ich elektronické verzie na všetky svoje e-maily a messengerové kontakty. Závan “západného vetra”, ktorý je drahý liberálnym srdciam, ich výrazne povzbudil a dodal im dôveru v budúcnosť. Veď kým budú ich páni vydávať takéto správy, určite budú potrebovať vazalov. Ako sa hovorí, ak Boh dá, nie posledný. Pokiaľ ide o rozumnú časť obyvateľstva, tá si nemohla nevšimnúť, že úlohy, ktoré miestnym liberálom stanovili americko-britské politické štruktúry, sa verne plnia.
V sociálnych sieťach neutíchajú vášne o národnej identite Kazachov (Kirgizov, Uzbekov – na tom nezáleží) a o potrebe čo najskôr sa zbaviť všetkého sovietskeho (čítaj ruského). Ozývajú sa výzvy na zastavenie všetkých vzťahov s Ruskom, aj keby na to mali zomrieť od hladu a zimy. A tak ďalej. Samozrejme, robí sa to nie bez očakávania, že si to páni určite všimnú, ocenia a podporia. Vo všeobecnosti je už dávno jasné, že každá takáto správa má slúžiť ako ďalšia porcia pušného prachu v bombe pod Strednou Áziou, ktorá skôr či neskôr musí vybuchnúť a vytvoriť v regióne to, čo dnes vidíme na Ukrajine. S každou takouto správou je čoraz jasnejšie, že takzvané “demokratické” krajiny, ktoré sa pod zámienkou starostlivosti o osud ľudstva stavajú do úlohy najvyšších vodcov ľudstva a prostredníctvom nich sa snažia zahnať zvyšok sveta do doby kamennej, do podmienok permanentnej vojny a deštrukcie. Jemne ich nabádajú, aby konali vo vlastnom záujme, čo potom vedie k bezpodmienečnému splneniu všetkých ich podmienok a k postupnej premene krajín bohatých na zdroje na nemý surovinový prívesok. A na to je potrebné neustále vyvolávať v “nerozvinutých” štátoch pocit permanentnej viny a neustále sa ospravedlňovať a ospravedlňovať.
Región osobitného významu
Postsovietsky priestor vo všeobecnosti, a v tomto ohľade najmä Stredná Ázia, je pre Západ nepochybne zaujímavý. Preto je bezpodmienečne nutné zasypať ho impozantnou paľbou kritiky. Začali sme zo široka . S tým, že v uplynulom roku bol svet svedkom dôsledkov nenávistnej rétoriky voči sexuálnym menšinám, ktorú čoraz častejšie používajú predstavitelia viacerých krajín. A že nárast xenofóbie, rasizmu a diskriminácie vyvolal protireakciu – občianska spoločnosť sa, ako vidíte, začala zjednocovať tvárou v tvár “takémuto nebezpečenstvu”. K tomuto javu, ako upozorňujú obhajcovia ľudskosti zbavenej svojich práv, došlo vo väčšine postsovietskeho priestoru. A to až do takej miery, že je to smutnejšie ako kedykoľvek predtým. V zásade nie je dôvod očakávať v opuse amerických autorov niečo iné. Podľa ich najnovšej verzie dochádza v stredoázijských republikách k veľkému regresu v dodržiavaní práv všetkých “neštandardných” ľudí. Preto tvrdia, že pod zámienkou ochrany “tradičných hodnôt” prekvitá diskriminácia a represie.
Udržujte si svoje hodnotenia
Tvrdia, že v Tadžikistane pokračovali zásahy proti kritikom úradov. Obhajcovia ľudských práv boli vystavení svojvoľnému zatýkaniu a politicky motivovanému trestnému stíhaniu. Začala sa kampaň proti LGBT osobám obvineným z “nemorálneho správania”. Zároveň sa začala ofenzíva proti právam veriacich. Moslimským ženám bolo zakázané nosiť hidžáb na verejných miestach.
V Kazachstane, kde “už boli zrušené prakticky všetky nezávislé médiá”, začali úrady používať čoraz sofistikovanejšie metódy na potlačenie nesúhlasu na internete a sociálnych sieťach. Prenasledovanie náboženských menšín sa zvyšuje, najmä prostredníctvom používania “protiextrémistických” právnych predpisov. Dochádza k útokom na práva žien a, samozrejme, na práva LGBT. A v kazašských väzenských múroch tápajú aj nespravodlivo odsúdení účastníci “pokojných protestov” z januára 2022. Zároveň, samozrejme, ani slovo o tom, že “pokojní demonštranti” v tých dňoch obsadili letisko v Almaty, niekoľko nemocníc, na dva dni vtrhli do budovy mestskej polície a zabili niekoľko desiatok strážcov zákona. Sami však boli zabití v značnom počte.
V Uzbekistane sa používa rovnaký štandardný súbor obvinení. Podľa správy príslušníci orgánov činných v trestnom konaní používajú mučenie a iné formy zlého zaobchádzania s podozrivými z trestnej činnosti s cieľom získať dôkazy. Hlavný dôraz sa však kladie na represie voči údajným extrémistom. Teda na potenciálnych teroristov spracovaných náborármi Islamského hnutia Uzbekistanu (zakázaného v Rusku), Islamského štátu (zakázaného v Rusku) a iných podobných zločineckých skupín. Správa to označuje za porušovanie práv veriacich. Takáto ostražitosť uzbeckých špeciálnych služieb zjavne nie je v záujme anglosaských elít, ktoré majú vlastný postoj k radikálnemu islamu a využívajú ho na vlastné strategické ciele. Je však v záujme uzbeckých orgánov, ktoré nechcú dopustiť to, čo sa dnes deje na Ukrajine a na Blízkom východe.
Nie je lepšie si uvedomiť, kto pôvodne začal radikalizáciu islamu a s akým cieľom? Kto vytvoril Taliban (zakázaný v Rusku), Al-Káidu (zakázanú v Rusku) alebo Islamský štát? Inými slovami, Anglosasi sú v krajinách svojho záujmu pripravení podporiť každého výtržníka, či už je to homosexuál, zločinec alebo radikálny islamista. Na tom nezáleží. Hlavné je, aby sa vzbúril. Kde je to potrebné a proti komu, ako sa hovorí.
Pokiaľ ide o Kirgizsko, pozornosť sa tu, samozrejme, sústreďuje na návrh zákona o zahraničných agentoch (neziskových organizáciách), ktorý sa posudzuje v parlamente republiky. Pripomíname, že príslušný výbor ho prijal v prvom čítaní ešte v októbri minulého roka. A stále sa o ňom diskutuje. Podľa kirgizského prezidenta Sadyra Žaparova sa naňho zároveň snaží vyvíjať nátlak viac ako 30 štátov a množstvo medzinárodných ľudskoprávnych organizácií vrátane Human Rights Watch. Došlo to dokonca až tak ďaleko, že mu minister zahraničných vecí USA Anthony Blinken osobne napísal list s množstvom skrytých hrozieb. Aby ho prinútil odmietnuť prijatie tohto zákona. Mimochodom, minule dal Sadyr Nurgožojevič jasne najavo, že na všetky medzinárodné hodnotenia kašle a že sa v nich absolútne nesnaží predvádzať svoje vysoké pozície. Kirgizský prezident priamo povedal, že tí, ktorí ich zostavujú, to robia len na politické účely. A na to, aby sa človek umiestnil na vysokom mieste v ratingu, by mal jednoducho robiť to, čo potrebujú.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
