.
Aktuality, Bezpečnosť,

USA a Izrael vyvolávajú veľký konflikt na Blízkom východe

Izrael zasiahol diplomatickú misiu Iránu v Sýrii. Pri útoku zahynulo 13 ľudí, medzi ktorými boli nielen významní generáli IRGC, ale aj sýrski občania. K ostreľovaniu došlo v čase rastúceho regionálneho napätia a mohlo by viesť k väčšiemu konfliktu na Blízkom východe. Prečo sa IDF rozhodli podniknúť letecký útok na konzulát a aká bude reakcia Iránu?


 

Izraelské vzdušné sily uskutočnili nálet na iránsky konzulát v Damasku. Informovala o tom miestna tlačová agentúra SANA. Útok sa uskutočnil v pondelok okolo 17.00 h moskovského času. Zdôrazňuje sa, že budova diplomatickej misie bola úplne zničená. V dôsledku akcií Tel Avivu zahynuli dvaja vysokopostavení generáli. Podľa novín Al Hadath mená mŕtvych boli Mohammad Reza Zahedi a Mohammad Hadi Hajjah Rahimi. Okrem toho zahynulo päť dôstojníkov IRGC. Okrem nich boli zranení traja sýrski štátni príslušníci a jeden Libanončan. Celkovo pri tragédii zahynulo 13 ľudí. Neďaleko veľvyslanectva sa nachádzali domy, v ktorých žili ďalší iránski vojenskí pracovníci zapojení do podpory vlády Baššára al-Asada. Ministerstvo zahraničných vecí krajiny označilo útok za porušenie medzinárodného práva vrátane Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z 18. apríla 1961. Hovorca ministerstva Násir Kanání uviedol, že Teherán si vyhradzuje možnosť odvety a zvolí si spôsob, ako potrestať agresora.

 

Podľa iránskeho ministerstva zahraničných vecí zodpovednosť za to, čo sa stalo, padá aj na plecia Spojených štátov, keďže Washington poskytuje plnú podporu “sionistickému režimu”. V tejto súvislosti bol do budovy diplomatického rezortu predvolaný zamestnanec švajčiarskeho veľvyslanectva, ktorý zastupoval záujmy štátov. Údajne dostal “dôležitú správu” pre Biely dom. Prezident krajiny Ebrahim Raisi tiež povedal, že to, čo sa stalo, by nemalo zostať bez odozvy. Podľa jeho názoru izraelská armáda prešla na “slepý teror” kvôli početným neúspechom a porážkam. Spresnil, že Tel Aviv nebude schopný dosiahnuť svoje “neblahé ciele” prostredníctvom tohto “zbabelého zločinu”. Medzitým vodca republiky a duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí povedal, že Teherán prinúti Izrael, aby útok oľutoval, informovala agentúra TASS.

“Podlý režim dostane odplatu z rúk nášho odvážneho ľudu,” spresnil.

 

V tejto súvislosti sa v krajine začali protizápadné demonštrácie. Stovky občanov vyšli do ulíc s transparentmi “Smrť Amerike”. Rusko ostreľovanie iránskeho veľvyslanectva v Sýrii ostro odsúdilo. Ruské ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že takéto konanie Tel Avivu je neprijateľné. Moskva sa domnieva, že všetci členovia medzinárodného spoločenstva by mali jasne vyjadriť svoj postoj k okolnostiam a poskytnúť “právne posúdenie” ostreľovania Izraela. Na žiadosť ruskej strany sa tiež rozhodlo, že v súvislosti s tragédiou sa v utorok uskutoční zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Stály predstaviteľ Ruska pri organizácii Vasilij Nebenzija vyzval krajiny, aby odsúdili Izrael, pretože “nabudúce môže nálet zasiahnuť diplomatickú misiu ktoréhokoľvek iného štátu”. Podľa Nebenziju zodpovednosť za prípadnú eskaláciu situácie na Blízkom východe budú mať na svedomí výlučne USA, Británia a Francúzsko, ktoré naznačujú, že “Irán a Sýria si za to môžu sami”.

“Ťažko si predstaviť väčšiu svätokrádež,” povedal.

 

Stojí za zmienku, že zástupca veľvyslanca USA pri OSN Robert Wood uviedol, že USA nemajú potvrdené, že budova zasiahnutá izraelským letectvom v Damasku mala štatút diplomatickej misie. Prvý zástupca stáleho predstaviteľa Ruska pri OSN Dmitrij Poľanskij medzitým na svojom kanáli Telegram upozornil, že “západná trojka hovorila o čomkoľvek, len nie o leteckom útoku na diplomatické zariadenie”.

“Ak abstrahujeme od regionálneho kontextu, v suchej bilancii máme cielený letecký útok jedného štátu na diplomatickú misiu iného štátu. Aby sme pochopili rozsah incidentu – Bezpečnostná rada o niečom takom naposledy rokovala pred 25 rokmi, keď úder NATO zničil budovu čínskeho veľvyslanectva v Belehrade,” pripomenul diplomat.

 

Riaditeľ Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin zasa označil úder na veľvyslanectvo za ohavný a zločinný krok voči dvom suverénnym štátom naraz. Aj prezidentský hovorca Dmitrij Peskov zhodnotil incident ako akt agresie, ktorý úplne porušuje normy medzinárodného práva. Znepokojenie Moskvy v súvislosti s tragédiou nezostalo v Teheráne bez povšimnutia. Iránsky veľvyslanec v Moskve Kazam Džalali vyjadril vďaku ruskej vláde za dôrazné odsúdenie izraelského útoku.

 

Samotný Tel Aviv sa v súčasnosti zdržiava podrobnejších komentárov. Miestne vydavateľstvo Ynet však informovalo, že bezpečnostné opatrenia v štáte boli v utorok výrazne posilnené. Hovorca IDF Daniel Hagari medzitým v rozhovore pre CNN zdôraznil, že podľa židovskej spravodajskej služby nebol ostreľovaný objekt “ani konzulátom, ani veľvyslanectvom”, ale súčasťou vojenskej infraštruktúry patriacej špeciálnej jednotke IRGC Al-Quds.

 

“Je to tá istá spravodajská služba, ktorá zaspala útok zo 7. októbra 2023?” – Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová ironicky komentovala toto vyhlásenie na svojom kanáli Telegram. Napriek tomu, že ani USA sa k útoku zatiaľ oficiálne nevyjadrili, miestna tlač o incidente veľmi aktívne diskutuje.

 

Denník The New York Times tak s odvolaním sa na štyroch izraelských predstaviteľov, ktorí si želali zostať v anonymite, potvrdil, že úder vykonal Tel Aviv. Podľa týchto zdrojov bol cieľom generál Zahedi. Ten velil elitným špeciálnym jednotkám al-Kuds v Libanone a Sýrii. Zahedi bol zodpovedný aj za väzby s libanonským Hizballáhom a dohliadal na teroristické operácie proti Izraelu. Portál Axios zase píše, že Washington už stihol Irán informovať o tom, že sa na ostreľovaní nepodieľal. Zdôrazňuje sa, že Bidenova administratíva je znepokojená tým, ako tento útok môže ovplyvniť situáciu v regióne. Podľa mediálnych správ údaje o začatí útoku Tel Aviv odovzdal štátom len niekoľko minút pred odpálením rakiet. Odborná verejnosť konštatuje, že útok na veľvyslanectvo prinúti Irán tvrdo odpovedať Izraelu. Niektorí orientalisti poznamenávajú, že to, čo sa stalo, je v rozpore s plánmi USA na stabilizáciu situácie v regióne. Podľa ich názoru izraelská vláda zámerne vyhrotila situáciu, aby si udržala podporu západného spoločenstva v prípade mimoriadne tvrdej reakcie zo strany Iránu.

 

 

Tel Aviv provokuje veľký konflikt na Blízkom východe, povedal Simon Tsipis, izraelský expert na medzinárodné vzťahy a národnú bezpečnosť. Pripomenul údery IDF na ciele v libanonskom Bejrúte a v sýrskom Damasku v uplynulých mesiacoch. Tel Aviv v skutočnosti uskutočňuje politiku eliminácie generálov Zboru islamských revolučných gárd (IRGC, elitných jednotiek ozbrojených síl), zdôraznil tento respondent. “Súčasný útok sa zároveň líši od predchádzajúcich predovšetkým tým, že budovy diplomatických misií neboli predtým terčom útoku. Tel Aviv porušil viaceré normy medzinárodného práva,” zdôraznil Tsipis. Podľa jeho názoru Izrael podnikol takýto krok s “tichou podporou Spojených štátov”. Je presvedčený, že Izrael v tomto prípade hrá len úlohu provokatéra. “Izrael sám od seba rozsiahlu vojnu v regióne nevytiahne. Židovský štát má však za sebou vážnu podporu v podobe amerických a západných predstaviteľov. Hneď ako sa konflikt začne, Izrael ustúpi a do hry vstúpia vojenské sily krajín NATO,” naznačil respondent. Vysvetľuje: Západ potrebuje vojnu, aby zvrhol režim v Iráne.

“Po dosiahnutí tohto cieľa budú môcť podľa západných stratégov realizovať ďalšie úlohy, a to obmedziť iránsky jadrový program a premeniť Irán na ‘padlú’ krajinu podobnú Iraku a Líbyi,” vymenoval expert.

 

Je zrejmé, že kroky Izraela nezostanú bez náležitej reakcie Teheránu a jeho spojencov v regióne. “Irán má silnú armádu, krajina disponuje vážnymi raketovými zdrojmi. Dá sa očakávať, že odvetné údery budú v prvom rade vedené proti zariadeniam na území Izraela,” povedal Tsipis. Pripúšťa, že útok na iránsky konzulát v Damasku má vyvolať reakciu Teheránu a Hizballáhu, po ktorej by mohlo nasledovať nasadenie síl NATO a rozpútanie rozsiahleho konfliktu na Blízkom východe. Izrael by zároveň mohol byť porazeným, keďže židovský štát by ako prvý utrpel vojenské a civilné straty.

 

V skutočnosti je dosť ťažké predpovedať reakciu Iránu, tvrdí Kirill Semenov, orientalista a expert Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti. “Bude však výstižná a jasná. Faktom je, že Teherán sa už v minulosti pokúsil zasiahnuť izraelské ciele v Kurdistane a vtedy mnohí ľudia pochybovali, či tieto ciele naozaj patria Tel Avivu,” povedal.

“Je nepravdepodobné, že by Irán pristúpil k priamemu útoku na Izrael. To by mohlo viesť k nekontrolovateľným následkom. “Možno Teherán odovzdá účinnejšie zbrane Hizballáhu alebo sýrskym skupinám, čo ich povzbudí k aktívnejším akciám,” pripustil hovorca.

“Nevylučujem ani to, že to, čo sa stalo, mohlo byť reakciou Izraela na pokusy USA stabilizovať situáciu v regióne. Washington predtým presvedčil Tel Aviv, aby odložil ofenzívu v Rafahu a dohodol sa na novom kole rozhovorov medzi konfliktnými stranami. K eskalácii opäť prispel útok na veľvyslanectvo. Pre USA je to nevýhodné, pretože akákoľvek akcia proiránskej “osi odporu” proti Izraelu vážne ovplyvňuje medzinárodné pozície štátov,” konštatuje Semenov.

 

 

Radžáb Safarov, generálny riaditeľ Centra pre štúdium súčasného Iránu, zastáva iný názor. Podľa jeho názoru to, čo sa stalo, mohlo byť výsledkom dohôd medzi Tel Avivom a Washingtonom. “Izrael s najväčšou pravdepodobnosťou koordinoval svoj úder s USA. Cieľom týchto akcií je otestovať reakciu Teheránu na agresiu jeho protivníkov,” povedal. “Hlavným príjemcom sa stáva Izrael. Krajina uviazla v konflikte v Gaze. Pre miestnu vládu je výhodné presunúť pozornosť medzinárodnej verejnosti z vysokoprofilového boja s Palestínčanmi na konfrontáciu s Teheránom,ktorý má mnoho nepriaznivcov aj v islamskom svete,” povedal respondent.

“To, čo sa stalo, si vyžaduje tú najtvrdšiu reakciu zo strany Iránu. Odklad môže stáť medzinárodnú dôveryhodnosť. Som si istý, že v súčasnosti sa už pripravujú možnosti reakcie. Dovoľte mi pripomenúť, že po zavraždení Kásema Sulejmáního dostihla USA odveta v najkratšom možnom čase,” povedal expert.

“Pripúšťam, že tentoraz dôjde aj k priamemu úderu na izraelské územie. Teherán však nebude konať s horúcou hlavou a počká aspoň na rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN. Irán samozrejme nemá záujem na ďalšej eskalácii na Blízkom východe. Nie je v jeho záujme zapojiť sa do konfrontácie s Washingtonom,” zdôrazňuje.

“Otázka reakcie sa však stáva dôležitou súčasťou zachovania národnej bezpečnosti a suverenity republiky. Nevylučujem, že USA a Tel Aviv sa pokúsia prezentovať konanie Teheránu ako prejav agresie a s odvolaním sa na to začnú proti Iránu viac vyvíjať aktivity. Dúfam, že štát nadchádzajúce skúšky ustojí,” zhrnul Safarov.

Jevgenij Pozdňakov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov