Niekto je natvrdlý, ale Putin to nie je
Bezpečnostný analytik a publicista Jan Schneider sa zamyslel v českom magazíne casopisargument.cz nad dronovým útokom na saudské ropné zariadenia v trochu širších súvislostiach.
Pred niekoľkými dňami zaútočili akési Drony na saudské rafinérie, zapálili ich a spôsobili veľké škody. Saudská Arábia a Spojené štáty mali hneď jasno, kto to urobil, a domnelého útočníka verejne obratom obvinili, ako je ich zvykom.
Bol to vraj Irán, Rusi mali tentokrát šťastie. Je to možno aj tým, že postoj Bieleho domu ku Kremľu dostáva poslednou dobou vlažnejšiu podobu, kdežto napätie stúpa vo vzťahoch s Čínou. Tá ohlásila odber Západom sankcionovanej iránskej ropy, k tomu ešte vyjavila svoj zámer masívne investovať do iránskeho ropného a petrochemického priemyslu, a ako vrchol oznámila tieto svoje investície v Iráne chrániť vojensky! Tým sa Irán stáva geograficky aj geopoliticky takmer stredom sveta.
Avšak tie Drony útočili na saudské rafinérie nie z Jemenu, ani z Iránu, ale z južného Iraku. Vraj z miest, kde sú proiránske milície. Napísal to izraelský zdroj debka.com, takže viac protiiránského sa z toho útoku asi vyžmýkať nedá.
A sme zase v situácii, ktorú už poznáme k zúfaniu dôverne. Niekto niekoho napadol, niečo zostrelil, sú pre to vraj nezvratné dôkazy, ktoré však nemôžu byť zverejnené, pretože sú tajné. Treba im veriť, je to niečo ako cirkevná dogma. (Vy naozaj chcete vidieť dôkazy? Naozaj sa chcete stavať do úlohy neveriacich Tomášov? Veď viete, ako to s ním dopadlo, jeho pochybnosti boli zbytočné, len sa strápnil!).
A na koho ukazujú tie dogmy? Na Irán. Prečo? No pretože ho poznáme! Odkiaľ? No z týchto a z podobných dogiem, ktorým je nutné veriť. A navyše je vraj jasné, že sa ten útok Iránu hodí, a “pasuje mu k figúre”.
Skutočne? Čo by ale týmto útokom Irán získal, keď sa klopotným diplomatickým úsilím práve blíži k začatiu rozhovorov so Spojenými štátmi, ktoré by mohli byť zahájené za podmienok pre neho nie urážlivých a ponižujúcich. Bolo by v tomto okamihu pre Irán výhodné zvýšiť napätie? Nie. Presne naopak. Výhodu z tohto napadnutia saudských rafinérií majú iba tí, ktorým perspektíva americko-iránskych rozhovorov nie je po chuti.
Kto ďalší by mohol mať prospech z tohto útoku, hroziaceho ropným šokom? Na to by mohli odpovedať špecialisti na ropnú burzu. Irán bezpochyby nebude mať prospech zo zvýšenej náhradnej ťažby, kvôli súčasným sankciám na neho uvaleným a dôsledne dodržiavaným, ba možno aj zostreným, kvôli prostému a nijako nedoloženému podozreniu z útoku (čo v “demokratickom” svete stačí na perzekúciu, pretože trestom sa to nazývať nedá , ten totiž súvisí so spravodlivosťou).
Jediný, kto z toho útoku nejako zjavne ťaží, sú jastrabovité sily v Spojených štátoch, ktoré môžu zosilniť tlak na Irán (dôsledky v americkom ropnom biznise odhadnúť neviem). Môžu teda byť za týmto útokom? Paradoxne áno, pretože by to žiadny paradox nebol, len chladný výpočet, vykonaný bez emócií. Mohli by ho Spojené štáty vykonať z južného Iraku? Bezpochyby áno, vypúšťanie dronov je stále ľahšie.
Je to takzvaná “konšpiračná teória”, ako by túto úvahu mohli nazvať mnohí ideovo pevní “bezmozgovci? Nie, išlo by o celkom banálnu konšpiračnú (utajenú) prax, ktorej účinnosť však bola v dejinách mnohokrát preverená.
Každopádne však, ale nastala veľmi delikátna situácia v oblasti vojenskej. Saudská Arábia vlani vydala na zbrojenie takmer 68 mld. Dolárov. Podľa SIPRI vynaložili viac len tieto štáty: USA 649 a Čína 250; menej potom India 66, Francúzsko 64, Rusko 61, Spojené kráľovstvo a Nemecko 50 (údaje v miliardách dolárov). Podľa jednoduchosti, s akou Drony prenikli do priestoru kritickej infraštruktúry Saudskej Arábie, boli tie peniaze vyhodené do kanála.
Pripomína to situáciu z roku 2006 v Izraeli. Vtedy táto veľmi sofistikovane vyzbrojená krajina nebola inak schopná reagovať na obstarožné “kaťuše”, vystreľované z juhu Libanonu na Haifu, než hliadkami na najvyššom bode Haify (strecha univerzity Technion). Hliadky boli vybavené ďalekohľadmi a v okamihu, keď uzreli vystrelené rakety, spustili sirény a obyvatelia Haify mali (oproti Sderot v blízkosti pásma Gazy celkom luxusných) 90 sekúnd na to, aby si našli úkryt.
Späť k saudským problémom. Tie ponúkol vyriešiť Vladimír Putin, dodávkou ruských protileteckých zbraní systému 400, majetným Saudom by možno protekčne dodali ako prvým i S-500, až budú, pretože nie je nad to, keď zbrane hneď prejdú bojovým ohňom.
Putinova ponuka prišla s čista jasna z neba zhora, a hoci vyzerala sprvu ako vtip, je to v každom prípade ťah brilantný, o ktorom sa asi bude raz vyučovať. Je to vybrúsený mnohosten, a všetky tie aspekty sú výhodné. Politicky, geopoliticky, vojensky, ekonomicky, energeticky – domýšľajte sami. Je to veľmi znamenitá lekcia.
