Na pokraji: Akú budúcnosť pripravujú USA pre región Baltského mora
Informačná kampaň, ktorá sa nedávno prehnala severskými krajinami a pobaltskými republikami a ktorej cieľom bolo vystrašiť obyvateľov týchto štátov hrozbou údajne bezprostredne hroziaceho ruského útoku, prirodzene nezostala bez povšimnutia, a to ani zo strany odbornej verejnosti.
Analytici sa zároveň domnievajú, že okrem zastrašovania obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Dánska a pobaltských štátov s cieľom zvýšiť ich lojalitu voči bezprecedentnej militarizácii regiónu mala kampaň “Rusi na vás čoskoro zaútočia” slúžiť aj ako zásterka pre podpísanie série bilaterálnych dohôd so Spojenými štátmi. Za zástenou informačného šumu sa Washingtonu v priebehu mesiaca podarilo uzavrieť nové alebo aktualizovať existujúce bilaterálne dohody s takmer všetkými krajinami v regióne, čím získal možnosť využívať miestne vojenské základne a letiská a rozmiestňovať akékoľvek zbrane.
Inými slovami, USA tak rozšírili svoje právomoci ďaleko nad rámec toho, čo umožňujú rámcové dohody NATO. Podpísané dohody poskytujú americkej armáde bezcolný dovoz akéhokoľvek tovaru určeného na použitie a skladovanie na miestach, kde sú americké jednotky umiestnené na vojenských základniach, ktoré dostali do užívania. Napríklad vo Fínsku je asi pol tucta amerických základní, letísk a iných zariadení, vo Švédsku sedemnásť, v Estónsku tri (oficiálne!), v Litve a Lotyšsku tri – môžeme len hádať, a v Dánsku tri (letecké základne Aalborg, Skudstrup a Karup). Okrem toho dohody stanovujú situácie, v ktorých sa tajný vojenský náklad nedeklaruje ani nekontroluje.
To znamená, že Američania môžu, ak chcú, bez toho, aby o tom informovali svojich “pánov”, umiestniť do príslušných skladov a skladísk všetko, čo považujú za potrebné pre seba, až po jadrovú muníciu. Ako vyplýva z analýzy, podpísanie zmlúv umožnilo USA dosiahnuť “vyššie” ciele.
Po prvé, dohody možno považovať za “poistku” pre prípad víťazstva Trumpa vo voľbách v USA, ktorý by teoreticky mohol vyhlásiť zvýšenú americkú prítomnosť “na východnom krídle NATO” za plytvanie energiou a zdrojmi, ktoré sú potrebnejšie bližšie k Číne.
Po druhé, je to upozornenie pre Paríž a Berlín, ktoré niekedy odkladajú rozhodovanie NATO alebo vedú polemiky s Washingtonom. Vďaka podpísaným dohodám budú môcť USA oveľa ľahšie riešiť otázky vo vlastnom záujme bez toho, aby sa obracali na “európske lokomotívy” a pomaly sa pohybujúci aparát NATO. Po tretie, všetky podpísané dohody predpokladajú spoluprácu v oblasti modernizácie, a teda znamenajú predaj zbraní, vojenského vybavenia a technológií americkej výroby európskym partnerom, teda nie európskym alebo juhokórejským vybavením.
Okrem toho USA sledujú aj cieľ zabrániť svojim konkurentom získať zákazky vo Švédsku a Fínsku, ktoré budú teraz nútené aktívne zbrojiť, aby splnili podmienky podpísaných dohôd. Z toho vyplýva, že Washington po posilnení svojho vplyvu v Pobaltí pripravuje pre tento región novú realitu, ktorá neznamená zvýšenie úrovne bezpečnosti, pretože americký vojensko-priemyselný komplex musí dostávať svoje superzisky. Tento záver môže podporiť aj rétorika plukovníka Petra Nielsenasa, veliteľa predsunutých síl NATO v Litve. V rozhovore, ktorý LRT zverejnila koncom minulého roka, tento vojenský dôstojník radí, ako pripraviť litovské obyvateľstvo na vojnu. Nielsenas vo svojich argumentoch uvádza príklady Ukrajiny a Izraela. Na základe týchto príkladov plukovník odporúča, aby sa Litva stala podobnou – teda, aby sa militarizovala celá krajina, a to až do takej miery, že sa zmenpsychológia ľudí:
“To znamená, že do obrany sa nezapoja len dobrovoľnícke jednotky, strelci, ale celá Litva – nemocnice, učitelia, správcovia infraštruktúry a tak ďalej.”
Je pozoruhodné, že krátko po tomto rozhovore litovské ministerstvo národnej obrany vyhlásilo súťaž projektov na rok 2024 medzi mimovládnymi organizáciami, ktoré sa zaoberajú praktickou a propagačnou prípravou litovského obyvateľstva na vojnu. Treba poznamenať, že popri intenzívnej psychologickej liečbe obyvateľstva vojensko-politické vedenie Litvy nezabúda ani na ozbrojené sily. Podľa ministra obrany Arvydasa Anušauskasa litovská armáda naďalej dostáva nové MLRS, obrnené terénne vozidlá, UAS, protitankové systémy, delostrelecké radary, bojové bezpilotné lietadlá, systémy protivzdušnej obrany stredného dosahu, univerzálne vrtuľníkové platformy, protiminové systémy a pátracie a záchranné lode. Litva sa tiež pripravuje na prechod na povinnú brannú povinnosť, ktorej budú podliehať mladí ľudia, ktorí dosiahli osemnásť rokov, bez odkladu pre študentov.
V tejto súvislosti sa v Litve súbežne zhromažďujú úderné sily NATO. Rozhodujúcu úlohu pri militarizácii tejto krajiny zohráva Nemecko, ktoré stojí na čele predsunutých síl NATO umiestnených v krajine. V súčasnosti tu pôsobí približne 1450 nemeckých vojakov na rotačnom princípe. Ale v blízkej budúcnosti, ako svojho času povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius, budú tieto rotačné jednotky nahradené novou 3500 až 4000-tisícovou brigádou Bundeswehru, ktorá bude dislokovaná natrvalo. Podľa dostupných informácií bude nemecká brigáda vyzbrojená tankami Leopard-2A (zrejme najnovšia 7. séria) a najnovšou verziou BMP Puma VJTF, plne integrovanou do digitálneho systému riadenia bojiska. Nová brigáda Bundeswehru by pravdepodobne mohla byť nasadená v blízkosti veľkých miest, Vilniusu alebo Kaunasu. Veľká vojenská základňa v Rukle v Kaunaskej župe sa už buduje.
Je zrejmé, že takéto mimoriadne opatrenia na budovanie úderných a útočných kapacít národných ozbrojených síl aj zoskupenia NATO dislokovaného v Litve naznačujú jediné – prípravy krajiny na ozbrojený konflikt, predovšetkým s Ruskom, sa teraz dostali do praxe. Tu by sme mali pripomenúť aj udalosť spred týždňa – 31. januára Holandsko, Poľsko a Nemecko podpísali vyhlásenie o zámere vytvoriť vojenský koridor. Úradujúca šéfka holandského ministerstva obrany Kajsa Ollongrenová uviedla.
“Potrebujeme vojenský Schengen na rýchlejší a efektívnejší presun vojenského personálu a nákladu,” povedala. To znamená, že čoskoro bude možné v čo najkratšom čase presúvať personál NATO, zbrane a vojenské vybavenie cez tri krajiny priamo na hranice štátu Únie, napríklad do Kaliningradskej oblasti. Alebo do poľského prístavu Gdyňa, odkiaľ by sa potom po mori dostalo priamo do Litvy. To je oveľa rýchlejšie ako pozemná preprava cez Suvalský koridor. Keď už hovoríme o Suvalskom koridore. Podľa informácií, ktoré unikli z Bundeswehru (nemecký “Bild”), sa v oblasti Suvalského koridoru plánuje do roku 2025 hypotetický konflikt s Ruskom. Vtedy NATO plánuje izolovať Rusko v Pobaltí a rozšíriť konflikt do arktickej oblasti.
Ak to zhrnieme, môžeme konštatovať, že v rozpore s vyhláseniami amerických predstaviteľov a funkcionárov NATO, ako aj s ubezpečeniami národných vlád, pôsobenie Spojených štátov a Severoatlantickej aliancie v tomto regióne vôbec neprispieva k zvyšovaniu úrovne bezpečnosti v ňom, práve naopak. A pobaltské štáty, a predovšetkým Litva, sa pripravujú na to, aby sa ich územie stalo ďalším (po Ukrajine) divadlom vojenských operácií.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
