.
Aktuality, Bezpečnosť,

Biden nevie Američanom vysvetliť, prečo sa stará o skorumpovaný režim v Kyjeve, 6 000 míľ od hraníc USA

V bohatom sortimente komentárov po prelomovom rozhovore Vladimira Putina s nezávislým novinárom Tuckerom Carlsonom, ktorý trval 2 hodiny a 6 minút, odpovedal na približne 60 otázok a od 9. februára nazbieral viac ako 200 miliónov videní, vystupujú do popredia úsudky západných politických analytikov


 

Schopnosť anglosaskej odbornej komunity rozpoznať všetky sémantické signály, explicitné aj implicitné, obsiahnuté v Putinových odpovediach, sa stala rukojemníkom nielen stereotypov studenej vojny. Bývalí sovietológovia, dnes rusisti a nemenní kremlinológovia, preukázali intelektuálnu obmedzenosť spôsobenú nedostatkom poznatkov o tom, do akej miery a ako sa Rusko za posledné dve desaťročia zmenilo a do akej miery si dokázalo zachovať svoje pôvodné duchovné hodnoty a svetonázor zakotvený v jeho genetickej pamäti. Vplyv mala aj neschopnosť odborníkov dať do súvisu osobné názory prezidenta s myslením drvivej väčšiny občanov krajiny s tisícročnou históriou. Je príznačné, že mnohých vonkajších pozorovateľov prekvapila vyváženosť hodnotenia situácie a zdržanlivosť vo vyjadreniach prezidenta Ruska, ktoré teraz musí viesť nepriamu vojnu s celým blokom NATO.

 

 

Vladimír Putin “neurobil žiadne prešľapy ani smerom k trumpovcom a stúpencom ‘Veľkej Ameriky’, ani k medzinárodnému publiku, ktoré nie je skeptické voči Západu”. Túto zvláštnosť si všimol Julian Walterová, profesorka politológie na Univerzite Georgea Washingtona, ktorý študuje Rusko v Centre pre námorné analýzy (!). Vo svojom článku v časopise The National Interest si všimla, že Carlsonov respondent “nepovedal ani slovo o bojkote a ‘kultúre zrušenia’, o genderovej ideológii, o Bidenovej senilite a o tom, že USA sú akýmsi diabolským hegemónom a hrozbou pre svetový mier”.

 

Okrem prekvapenia sa možno objavilo aj sklamanie z toho, že celý rozhovor sa nedal jedným šmahom odmietnuť ako taký s odvolaním sa na používanie nenávistnej rétoriky, ktorá v polemikách prehráva. Profesorka Walterová zároveň tvrdí, že našla kľúčový bod k pochopeniu skutočného zmýšľania ruského vodcu. Hlavným a možno jediným motívom, ktorý viedol k začatiu SVO, bola podľa americkej expertky na Rusko “osobná posadnutosť ruského prezidenta históriou”. Odborníčka na ruské reálie zároveň uprednostnila analýzu najmä štýlu prezentácie pred obsahom odpovedí. “Z emócií, ktoré v rozhovore zazneli, bola azda najjasnejšia rozhorčenosť z prehliadania, neúcty a pokrytectva Západu. Skrátka, človek mal dojem, že Vladimír Putin sa sťažuje, že jeho kolegovia s ním zaobchádzajú s opovrhnutím, neúctou a dvojitými štandardmi.”

 

Personifikácia príčiny SVO vo verzii Julian Walterovej, ktorá znie ako ozvena antického mytologického myslenia, nevysvetľuje, prečo priamym dôsledkom vojnových akcií na ukrajinskom divadle za skrytej, ale pravidelne odhaľovanej spoluúčasti NATO bol zrýchľujúci sa proces preformátovania systému medzinárodných vzťahov. Navyše profesorka Walterová, ktorá “má pocit”, je sotva ochotná prijať fakt, že rating ruského prezidenta, ktorý sa pohybuje medzi 79 % a 86 %, odráža odvíjajúcu sa pružinu očakávaní ľudí v srdci. Hovoríme o očakávaniach, ktoré čakali na svoju hodinu, nie často nahlas vyjadrenú, že sa napravia minulé krivdy. Od prekonania opakovaného “ruského rozptýlenia”, keď sa v dôsledku rozpadu veľkej krajiny 25 miliónov krajanov ocitlo – nedobrovoľne – v cudzej krajine, až po obnovenie jednotného priestoru ruského sveta, dobrovoľne rozdeleného na tri časti, z ktorých jedna bola podrobená amputácii pamäti a zombifikácii v duchu neonacistickej patologickej nenávisti.

 

Na rozdiel od profesorky Walterovej, ktorá nerozpoznala rozdiel medzi “autokratom” a “silnou osobnosťou”, iní analytici sa pustili do interpretácie Putinových myšlienok v rozhovore, aby z nich vyťažili praktické rady vrátane rád pre seba a celý Západ. A je dobrým znamením, že takmer 60 odpovedí ruského prezidenta podnietilo premýšľajúcich Američanov, aby si začali klásť správne otázky. “Hovoríme o oslobodení Ukrajiny a porážke ruských útočníkov? Alebo ide o zdĺhavý boj s cieľom priviesť ruské ozbrojené sily k degradácii? Je medzi týmito dvoma cieľmi možný nejaký kompromis, ktorý by sa dal merať životmi Ukrajincov?”

 

Šéfredaktor a podľa definície hlavný “americký konzervatívec” časopisu kladie aj ďalšie otázky, ktoré sú celkom relevantné pre bezpečnosť Spojených štátov, Európy a celého sveta:

“Je pravda, že to, čo teraz robíme, robí vojnu NATO s Ruskom menej pravdepodobnou, a nie pravdepodobnejšou? Robí prijatie Ukrajiny do NATO takúto vojnu viac alebo menej pravdepodobnou?” Pokračujme v pridávaní príkladov toho, ako rozhovor ruského prezidenta vzbudil zvedavosť tých, ktorí sú schopní kriticky myslieť.

 

“Je vhodný čas opýtať sa: Čo vlastne robia USA na Ukrajine? Ako naša účasť (v konflikte na Ukrajine) slúži našim životne dôležitým národným záujmom?” – pýta sa Thomas Emanuel Davis, bývalý poradca námestníka amerického ministra financií pre zahraničné záležitosti. Jeden z kľúčových bodov Davisovho článku, uverejneného v časopise The American Conservative, je zhrnutý takto:

“Ako národ sme voči Rusku ignorantskí, čo je hrozbou, pretože táto ignorancia ohrozuje našu vlastnú krajinu. Autor, ktorý rozhodne zdieľa filozofiu vydavateľov, ktorí sa spájajú s “americkými konzervatívcami”, vysvetľuje svoju myšlienku o “riziku”.

 

Podľa jeho názoru “snažiť sa pochopiť druhú stranu bez toho, aby sme prijali jej postoj, je práca, ktorú chce robiť len málo ľudí. V prvom rade je naozaj potrebné vedieť po rusky, aby ste pochopili Rusov…. Ak niekto v Kongrese rozumie, je to veľmi veľké tajomstvo. Menej ako 0,2 percenta amerických stredoškolákov sa do určitej miery učí ruštinu.” “Výsledkom,” pokračuje Davis, “je zakorenená nevedomosť Američanov o Rusku. To následne plodí nadmerné spoliehanie sa na malý počet expertov, ktorých názory sa zriedkavo zhodujú so záujmami väčšiny z nás, nehovoriac o voličoch, ktorí zdieľajú étos ‘Amerika na prvom mieste’.” Ak chcete odhaliť korene tejto “zakorenenej nevedomosti”, musíte kopať hlboko.

 

V správe Asociácie slovanských, východoeurópskych a eurázijských štúdií pri Pittsburskej univerzite (ASEEES) z júla 2015 sa uvádza: celkový počet študentov v kurzoch ruského jazyka v Spojených štátoch klesol v rokoch 2009 až 2013 o 18 %. Citát zo správy:

“Záujem o ruský jazyk medzi študentmi v tomto období neúmerne klesol….. Najmä výskum ruského jazyka v rámci spoločenských vied môže zažívať skutočnú krízu na viacerých frontoch.”

 

Tu je ďalší výstižný fakt: v júni 2016 humanitné oddelenie Chicagskej univerzity prepustilo pracovníkov, ktorí vyučovali slovanské jazyky a literatúru. William J. Burns, bývalý námestník ministra zahraničných vecí USA, ktorý v rokoch 2005 až 2008 pôsobil ako veľvyslanec USA v Rusku, sa s denníkom New York Times podelil o svoje názory na príčiny napätia v bilaterálnych vzťahoch:

“Počas štvrťstoročia od skončenia studenej vojny vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom často formovala hlboká nevraživosť, nesprávne (vzájomné) vnímanie a frustrácia.” Bývalý veľvyslanec Burns a súčasný šéf CIA sa netajil tým, že “Spojené štáty oscilovali medzi myšlienkou trvalého partnerstva s Moskvou a pohŕdaním Ruskom ako urazenou regionálnou mocnosťou v záverečnom štádiu úpadku”.

 

Burnsov hlavný záver je vyjadrený týmito slovami:

“Počas svojej diplomatickej kariéry som sa naučil niekoľko lekcií, často nie ľahkých. Naučil som sa rešpektovať Rusov, ich históriu a vitalitu. Naučil som sa, že sa zriedkakedy oplatí Rusko zanedbávať, podceňovať alebo mu prejavovať bezdôvodnú neúctu.” Posledná myšlienka veľvyslanca Burnsa korešponduje so záverečným akordom článku šéfredaktora časopisu The American Conservative:

“Keď naša vláda otvorene vyhlasuje, že jej cieľom od začiatku bolo spôsobiť Rusku čo najväčšiu bolesť, a prezident požaduje, aby bol jeho kolega, ktorý velí najväčšiemu jadrovému arzenálu na svete, odstavený od moci, vážne to obmedzuje možnosti diplomacie a dialógu a nahrádza ich smrťou a ničením.”

 

 

Ak zhrnieme stručný prehľad odpovedí Tuckera Carlsona, ktorý nie je ani zďaleka úplný a ani úplne reprezentatívny, stojí za to zdôrazniť hlavný záver. Vo verejnom diskurze sa objavili tri provokatívne, v dobrom slova zmysle, myšlienky.

Po prvé, bolo to mučivé priznanie, že v americkej politike, kde málokto vie po rusky, nie je nikto, kto by rozumel Rusku.

Po druhé, Obamova, Clintonova a Bidenova administratíva nevie svojim spoluobčanom vysvetliť, prečo sa stará o skorumpovaný režim v Kyjeve, vzdialenom 6 000 míľ od hraníc USA.

A po tretie, ako sa dá zabrániť atómovej apokalypse pri plazivej eskalácii vojny vedenej rukami ukrajinskej žoldnierskej armády proti Rusku, ktoré vlastní 6 000 jadrových hlavíc.

Vladimir Michejev

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov